Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Podtatranské osvetové stredisko v Poprade - Kultúrne osvetové stredisko

Folklór ďalšia činnosť

Z Tatranského prameňa 2019

Z Tatranského prameňa 2019

Kvetná aprílová nedeľa /13.4.2019/ sa  pod Tatrami niesla v znamení folklóru.  V Mestskom kultúrnom stredisku v Kežmarku sa doobeda stretli folklórni nadšenci na okresne súťaži detských folklórnych súborov Eniki beniki za účasti súborov z okresu Kežmarok a na súťaži hudobného folklóru dospelých v kategóriách sólisti speváci, sólisti inštrumentalisti, spevácke skupiny a ľudové hudby Vidiečanova Habovka 2019 tiež z Kežmarského okresu .

Postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov je vrcholným podujatím tohto druhu na Slovensku. Vyhlasovateľom celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov je Národné osvetove centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR. Odborným garantom celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov je Národné osvetove centrum.

Realizátorom a organizačným garantom okresnej  postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov je Podtatranské osvetové stredisko  v Poprade .

Poslaním tejto súťaže je  podpora rozvoja detských folklórnych súborov, zvyšovanie ich  umeleckej úrovne, popularizácia výchovy ľudovým umením a poukazovanie na jej význam v komplexnej výchove a  viesť deti k poznávaniu tradičnej ľudovej kultúry Slovenska a oblasti historicky obývaných Slovákmi.

Súťaž ma dvojročnú periodicitu a je postupová. Základným stupňom je region. Z regionálnej súťaže môže do krajského kola súťaže postúpiť za jeden okres jedno súťažné číslo s priamym postupom a v odôvodnených prípadoch ďalšie s návrhom na postup.

Na súťaži sa môžu zúčastniť detské folklórne kolektívy so súťažným číslom spracúvajúcim tradičnú ľudovú kultúru z územia Slovenska a z oblasti historicky obývaných Slovákmi, ktoré v minulosti neboli prezentovane na tejto súťaži a nie sú staršie ako 5 rokov. Súťažiaci kolektív musí mať sídlo v Slovenskej republike, resp. na území historicky obývanom slovenskou menšinou v zahraničí.  Z toho istého folklórneho kolektívu môže byť prihlásená maximálne 1 choreografia. Členovia súboru môžu v roku konania festivalu dovŕšiť vek 16 rokov.

Okresnú  súťaž hodnotila trojčlenná odborná porota, ktorú vymenoval riaditeľ  POS Poprad. Predsedom poroty bol Ing. Ladislav Bačinsky z Košíc, členovia Ing. Martin Ťasko z Vranova a Danka Rožárová z Popradu  a hodnotili súbory podľa:

– výberu materiálu a jeho spracovanie vzhľadom na vek a interpretačne zručnosti deti

– tanečnej a hudobnej úrovni  interpretov

– celkového umeleckého dojmu a prirodzeného detského prejavu.

 

Na základe tohto hodnotenia zaradili jednotlivé súťažné čísla takto:

Eniki beniki

Okres Kežmarok:

Zlaté pásmo s postupom získal Detský folklórny súbor Maguráčik  Kežmarok za pásmo Pod Lendackou Kicorou – „Jak še bavjom džeči, ket je vjosna na uboci“,  ktoré choreograficky pripravil Juraj Švedlár.

Pásmo pod Lendackou Kicorou zachytáva hru deti pri pasení dobytka s využitím známych i menej známy detských hier, ako aj goralských tancov kresany, polka, viecna a žeľona.

 

Zlaté pásmo s návrhom na postup získal Detský folklórny súbor Goralik Kežmarok  za pásmo Co hustecko skryvo ? v choreografickej úprave vedúcej Ľudmily Vdovjakovej.

Šatka, dnes obyčajný kus látky, no kedysi veľmi vzácny, pre svoju náročnú výrobu. Vedeli to už aj deti, koľko s tým bolo práce, kým sa zo semienka stalo plátno, základný materiál odievania. Napodobňovaním rôznych prác sa deti hrajú a vymýšľajú si tanečné hry, piesne, riekanky. Použitý ma teriál z obce Ždiar, goral.

 

Okres Levoča :

Strieborné pásmo získal Detský folklórny súbor Venček Levoča za pásmo  Ked mame veľo roboty  v úprave  pani  učiteľky Mgr. Márie Bariakovej.

Pred svadbou pomáhali doma aj deti. Aj v našom prípade jedno z dievčat má pomáhať pri predsvadobnom pečení a varení. Pri stretnutí s kamarátkami, ktoré jej chcú pomôcť, sa zabudne a zabáva sa s nimi. Hudobné a tanečné motívy sme čerpali z oblasti stredného a južného Spiša, hlavne z obce Smižany.

 

Okres Poprad:

 Zlaté pásmo s postupom získal Detský folklórny súbor Letnička Poprad s pásmom „Hráme sa na svadbu“ v úprave vedúcej Bc. Niny Krigovskej.

Svadba - rodinné zvykoslovie. Scénický obrázok detskej hry na svadbu s jej jednotlivými zvykmi - časťami svadobného zvykoslovia - veľmi stručné stvárnenie s tancom a spevom. Pôvod materiálu - stredný a dolný Spiš.

 

Zlaté pásmo s návrhom na postup získal Detský folklórny súbor  Štrbianček zo Štrby  s pásmom „EDENGI BENGI“   v choreografii  Ivony Hurajtovej.

Detské tanečné hry a prekáračky.

 

Bronzové pásmo získal Detský folklórny súbor Popradčan Poprad s pásmom „Na čižíčka“ v choreografii vedúcej Mgr. Evi Oravcovej.

Detské hry, piesne, tance na lúke v podaní prípravky detského folklórneho súboru .

 

Bronzové pásmo získal aj Detský folklórny súbor Jánošíček Svit s pásmom „Na pltníkov“ v úprave vedúcej Bc. Vlasty Horňákovej DisArt.

Scénické spracovanie navodenia zábavy detí v prírode z liptovského prostredia

 

Bronzové pásmo získal Detský folklórny súbor Turnička Liptovská Teplička s pásmom „Húsky“ v úprave vedúcej Mgr. Kataríny Fedorovej.

Deti sa hrajú na húsky. Dej začína vyháňaním husí z dvora a volaním pastiera. Dievčatá v tanci napodobňujú charakteristické pohyby húsok, kúpanie, chodenie v rane, vodenie kŕdľa. Hru prerušia chlapci, predvádzajú sa tancom. Opäť chcú tancovať/hrať sa dievčatá, vyháňajú chlapcov. Dievčatá tancujú tanec predstavujúci vitie venca z kvetov, rozvíjania sa kvetov a pod. V závere sa k nim pridajú aj mladšie dievčatá. Spracovaná oblasť - Liptovská Teplička.

 

Jednotlivé pásma  súborov naznačili, že nie je potrebné sa obávať o tvorivú potenciu detí, tie  so svojimi vedúcimi pripravili niektoré dnes už zabudnuté hry detí počas pekných dní pod holým nebom. Je veľmi dobré, že v dnešnej dobe a pretechnizovanom svete sa nájde množstvo detí hrajúcich sa podľa dávnych pravidiel hry svojich predkov, aby aspoň takto zachovávali  spomienku na svojich predkov.   Podľa hodnotenia poroty bola úroveň niektorých pásiem vysoká, čo sa odzrkadlilo aj pri udeľovaní cien a postupe viacerých kolektívov na reprezentáciu svojho regiónu na krajskej súťaži, ale museli sme konštatovať aj nižšiu úroveň prejavu niektorých predvedených pásiem, kde odborná porota na rozborovom seminári usmernila prácu vedúcich.   

Napriek tomu patrí veľká vďaka  všetkým, deťom, rodičom a hlavne pedagógom za ich obetavú prácu pri výchove mladej generácie.

 

Vidiečanova Habovka

 

Súčasťou festivalu Z Tatranského prameňa 2019 bola aj súťaž hudobného folklóru dospelých v kategóriách sólisti speváci a inštrumentalisti, spevácke skupiny a ľudové hudby. Okres Kežmarok mal chudobné zastúpenie v kategóriách sólistov spevákov, speváckych skupín a ľudových hudieb sa prihlásil vždy iba jeden súťažiaci , či kolektív. Napriek tomu boli výkony prihlásených na veľmi dobrej úrovni , čo konštatovala i odborná porota v zložení Ing. Ladislav Bačinsky Košice, Ing. Martin Ťasko Vranov nad Topľou a Danka Rožárová z Popradu.

Sólista spevák Michal Janigloš z Kežmarského folklórneho súboru Magura získal ocenenie v zlatom pásme s postupom na krajskú súťaž a podobne boli hodnotení i ľudová hudba súboru Magura a spevácka skupina Goroli z Lendaku

Michal Janigloš si na súťaž pripravil goralské piesne zo zvukového záznamu Karola Plicku, Spieva Matej "Maček" Pitoňák vyhotovený v 30 tych rokoch. Piesne ktoré interpretované sú zo zvukového záznamu, Karola Plicku ,ktorý chodieval do obce Ždiar od roku 1928 a prespával u svojho kamaráta Mateja "Mačeka" Pitoňáka, kde zhotovil zvukový záznam s ktorého som čerpal námet pre svoje spevácke číslo.

Hudobné číslo Ľudovej hudby Magura tvorili melódie, ktoré boli interpretované ľudovou hudbou pod vedením Gustáva Klempára. Pramenný materiál bol získaný výskumom členov ľudovej hudby Magura. Počas výskumu bolo získaných 20 zvukových stôp, ktoré boli nahraté v druhej polovici 20.stor. Teréziou Klempárovou (dcéra primáša Gustáva Klempára). Terézia K. z vlastnej iniciatívy nahrávala svojho otca pri rôznych príležitostiach. Jej ústnou výpoveďou bolo potvrdené, že nahrávky obsahujú materiál, ktorý tvoril hudobný repertoár ľudovej hudby pod vedením primáša Gustáva Klempára pri rôznych príležitostiach v obci Veľká Lesná a v jej blízkom okolí v druhej polovici 20.stor. Členovia ľudovej hudby boli príslušníci rodiny Klempárovcov a ako stabilná ľudová hudba bývali a pôsobili vo Veľkej Lesnej a okolí do roku 1957. V roku 1957 sa rodina Klempárovcov presťahovala do Kežmarku, kde jej niektorí členovia spolu s primášom Gustávom K. začali aktívne hrávať vo folklórnom súbore Magura. Ľudová hudba však naďalej pôsobila ako samostatná zložka a medzi jej herné príležitosti naďalej ostávalo aj hranie v oblasti Zamaguria.

Mužská spevácka skupina Goroli z Lendaku sa tvorí od začiatku roku 2018. Aktuálne má 11 členov a harmonikára .Zámerom skupiny je potešiť srdce pri speve i prispieť ku zachovaniu kultúrneho dedičstva.  Sú zameraní na piesne z regiónu. Podporujú  tým  goralské nárečie aby zostalo živé, lebo v pestrosti je krása.  Opis bežných aj nevšedných situácií v živote goralov, prepletený ľudovými  melódiami  z regiónu uviedli v piesňach : Hej Poľana Poľana, Gory nase gory, Rano ranko ranušinko a Vysôko gorka. 

Škoda, že sa do súťaže neprihlásilo viac súťažiacich, aby  sme mohli konštatovať okrem kvality aj kvantitu súťažiacich. Príjemným prekvapením bola hojná divácka účasť.  Okolo 200 divákov tlieskalo výborným výkonom všetkých účinkujúcich.

Okres Levoča nemal zastúpenie v tejto súťaži, čo je veľkým prekvapením, pretože v tejto kategórii evidujeme viacero výborných spevákov, či hudobníkov. Škoda, možno na budúce.

Najväčšie zastúpenie súťažiacich mal okres Poprad  v detskej súťaži Eniki beniki, ale i vo Vidiečanovej Habovke. V dome kultúry vo Svite sa predstavilo 5 sólistov spevákov, jeden inštrumentalista, jedna ľudová hudba a tri spevácke skupiny.  

Sólisti speváci predstavili známe i menej známe piesne z Liptovskej Tepličky, Batizoviec i Štrby. Veľmi dobrý dojem zanechal spevák Pavol Janík z Liptovskej Tepličky s baladou Dolu dolinami, v ktorej opisuje tragickú smrť drevorúbača, muža pracujúceho s koňom v lese od autorky Márie Mezovskej, ktorá ju zložila po tragickej nehode muža z obce pred desiatkami rokov. Pieseň zľudovela a po rokoch ju objavil vnuk nebohého muža Pavol Janík a predniesol ju na tejto súťaži.

Za túto baladu si Pavol Janík odniesol  Zlaté pásmo s postupom na krajskú súťaž.  Zlaté pásmo s návrhom na postup si vyspievala Batizovčanka Mgr. Simona Chovanová s piesňami z Batizoviec zo zbierky č.4  Slovenských ľudových piesní.

Strieborné pásmo získala speváčka zo Štrby Michaela Piervolová s piesňami pod názvom „Keby ten vrštek nie“ a Petra Kondulová  Liptovská Teplička zo svadobnými piesňami z Liptovskej Tepličky „Ej , sadaj , sadaj kochani moje a Parta moja parta“.

Bronzové pásmo získal spevák Jaroslav Smolár z Liptovskej Tepličky za baladu „Není hodno pod oblôčkom státi“. 

Pekný umelecký zážitok priniesol inštrumentalista Miroslav Riša z Batizoviec, ktorý zahral „piesne z Podpoľania“ na tradičnom Slovenskom ľudovom nástroje na fujare, ktorá je zapísaná v zozname UNESCO. Za tento výkon získal ocenenie v Zlatom pásme s postupom na kraj.

V kategórii speváckych skupín sa predstavila ženská spevácka skupina z Batizoviec s Batizovskými piesňami, z archívnych záznamov piesňových zbierok, ktoré sa spievali na kúdeľných izbách a na zábavách. Za svoj výkon ich porota ocenila Strieborným pásmom.

Zlaté pásmo s návrhom na postup si vybojovala mužská spevácka skupina Tepličan z Liptovskej Tepličky s piesňami „Keď ide šlogár šlog rombať a Oceľová sekerečka“.

Priamy postup a Zlaté pásmo si odniesla ženská spevácka skupina Štrbän zo Štrby za ženské svadobné piesne zo Štrby pri nosení darov a rúcha „Otvárajce branu, Neraduj sa šuhaj, Dobre tej materi, Hej , majeran“.

Záverečnou bodkou súťažného dňa bolo vystúpenie Heligonkárov z Batizoviec, ktorí sa predstavili zmesou Batizovských ľudových piesní, s ktorým sa mládež zabávala v kúdeľných izbách a na zábavách.

Aj tu je potrebné skonštatovať, že napriek väčšej účasti zaznamenávame úbytok súťažiacich na týchto súťažiach. Slovenské ľudové umenie pritom zaznamenáva určitý progres, ktorý by mohol priniesť viacej  súťažiacich. Náš región pritom disponuje veľmi dobrými a známymi ľudovými telesami, ktoré by mohli prispieť k ďalšiemu vzostupu tohto krásneho umenia, aby sme ho mohli zanechať našim nasledovníkom.

Zapísal: Juraj Švedlár, odborný pracovník POS Poprad

    

 

 

 

 


 

FDK Veniec krásy vekmi uvitý 2017

Organizačné pokyny

Festivalu dedinskej kultúry  -  Veniec krásy vekmi uvitý 2016

15. októbra  2017

Margecany

 

Program festivalu:

9.00 hod. sv. omša – účasť  účinkujúcich v krojoch

10.30 – 11.00 hod. – prezentácia v ZŠ Margecany /na prezentácii odovzdať   prezenčné  listiny súborov 

                                      2x s podpismi členov/

12.00. – 14..00 hod.  Program  „Veniec krásy vekmi uvitý“ – hlavné pódium

Po programe cca o 14.00 hod. obed  

16.30 hod. poďakovanie účinkujúcim za program /vedúci súborov  prípadne ich zástupcovia /    

 

Všetky zúčastnené kolektívy pricestujú do Margecian  dňa 15. 10.2017 do 11.00 hod., tak aby sa nerušene mohli  pripraviť na vystúpenie. Pri prezentácii  je nutné odovzdať podpísané prezenčné listiny 2x , ktoré posielame v prílohe a  na základe ktorých vám budú odovzdané stravné lístky na obed.   

 

Doprava

  1. Autobus  -  FSk Borovničak Vojkovce /počet členov  20 /a FSk Kalina Kolinovce /počet členov  25/

Autobus zabezpečuje p. ved.Mgr. Jana Fabryová, Vojkovce č.t. 0907 997 308 e-mail: jana.fabryova55@gmail.com na objednávku VSFZ, ktorúposielame v prílohe adohodnú s vedúcouFSk Kalina, Máriou Šelembovou č.t. 0907 423 203 z Kolinovieco koľkej a kde nastúpikolektív z Kolinoviecdo autobusu.

 

2. Autobus  - FSk Kluknavčanka Kluknava  /počet členov 28/ a FSk Jalinka Miklušovce /počet členov 11/

Autobus zabezpečuje p. Mgr. Gabriela Kyseľová Kluknavač.t. 053/ 447 32 20 na objednávku VSFZ , ktorú posielame v prílohe. Dohodnú sa s vedúcim FSk z Miklušoviec č.t. 0911 266 762 o koľkej a kde nastúpikolektív z Kolinoviecdo autobusu.

 

3. Autobus FS Magurák a Maguráčik Kežmarok /počet členov 30/  a  DFS Jánošíček Svit /počet členov 20/

Autobus zabezpečuje FS Magurák na objednávku VSFZ, ktorú posielame v prílohe. Dohodnú sa s vedúcim DFS Jánošíčekp.Vlastou Horňákovouč.t. 0903 901 323 o koľkej a kde nastúpikolektív zo Svitu do autobusu.

 

4. Autobus - DFS Pávička Sečovce /počet členov 24/

Autobus zabezpečuje ved. DFS Pávička p. Valéria Benedeková na objednávku VSFZ.

 

5. FSk Sašina z Jakloviec / počet členov 12/  dostaví sa po vlastnej osi.

 

Autobusy po príchode do Margecian  vyložia súbory v základnej škole a zaparkujú pri stanici neďaleko Základnej školy, kde sú šatne účinkujúcich súborov.

 

Žiadame vedúcich , aby dodržali bezpodmienečne čas príchodu do Margecian z dôvodu realizácie  programu i dodržania harmonogramu programu festivalu .

Výber programových čísiel  prekonzultuje s vedúcimi súborov autor programu p. Ing. Ladislav Bačinsky,  na základe Vami zaslaných prihlášok a dohodnú podrobnosti  programu. Žiadame vedúcich,  aby dôsledne dodržali časový priestor poskytnutý autorom programu ! Scenár i scénosled obdŕžite pri prezentácii v Margecanoch. 

V prípade nejasnosti volajte Juraja  Švedlára č.t. 0918 433 355, 0905 398 092 a v prípade programu Ing. Ladislava Bačinského č.t. 0903 354 985!

 

Tešíme sa na stretnutie!

 

V Poprade 4.10.2017

Spracoval: Juraj  Švedlár


 

Folklór

ZFS 2016

 


6833544

Úvodná stránka