Podujatie: Tradičné zvyky pod Tatrami 2026

14. februára 2026

Podujatie: Tradičné zvyky pod Tatrami 2026

Ľudové tradície
Jar pod Tatrami 2026

KEDY
od 14.2.2026 do 23.5.2026

Podtatranské osvetové stredisko v Poprade Vás pozýva prežiť blížiace sa jarné obdobie pod Tatrami v duchu ľudových tradícií a zvykov na aktivitách v podtatranských mestách a obciach: Ľudové tradície – Jar pod Tatrami 2026.
Vďaka podtatranským folklórnym kolektívom, nadšencom, ktorí s láskou udržiavajú obyčaje našich predkov, vďaka ústretovosti obcí a miest – ožijú v blížiacom sa jarnom období pod Tatrami fašiangové, veľkonočné a ďalšie jarné zvyky.
Pozývame Vás spomaliť, započúvať sa do ľudovej piesne a pripomenúť si hodnotu tradícií, ktoré nás spájajú, dávajú pocit domova. Príďte podporiť tých, ktorí udržiavajú živé hodnoty našich predkov, zažite blížiace sa jarné obdobiev duchu našej tradičnej kultúry.

NIEČO MÁLO ZO ZVYKOV
Fašiangy
Po dedine chodia masky a veselé sprievody, Pochovávanie basy, lúčime sa so Zimou, aj zimou, privítali Jar. Tento zvyk má korene dávnych pohanských obradoch, kde sa „vyháňala zima a zlo“ z dediny, aby prišla nová životná sila.

Vynášanie Moreny (Majmorény)
Figurína zimy sa vynáša z dediny a symbolicky sa zničí, spáli a hodí do potoka, rieky– koniec chladu a tmy, začiatok Jari a života. Aj Morena má pohanský pôvod, spája sa s kultom plodnosti a cyklu prírody, jej zničenie má privolať svetlo, teplo a úrodu.

Zelený štvrtok – zaväzovanie zvonov
Zvony „odlietajú do Ríma“ a ich miesto zaujímajú rapkáče a klopačky. Tento zvyk vznikol ako kresťanská adaptácia pôvodných pohanských obradov, spojených so zvukom, ktorý mal odpudiť zlých duchov a privolať ochranu nad dedinou.

Veľká noc
Krojované sväté omše, šibačka a oblievačka – zdravie a plodnosť nesmú chýbať 🙂 Zdobíme veľkonočné vajíčka, požehnávame palmové vetvičky, bahniatka, umývame sa v priezračných potokoch či studničkách. Voda a vajíčka sú symbolom očisty, života, plodnosti, ktoré sa neskôr prepojili s kresťanskou veľkonočnou tradíciou.

Stavanie mája
Mládenecký obyčaj, keď sa stavia strom – máj pri dome slobodného dievčaťa alebo v strede dediny, sprevádzaný piesňami, tancami a radosťou. Tento zvyk tiež vychádza z pohanských osláv jari a úrody, kedy sa oslavovala sila prírody a plodnosť.

Mesiac lásky a bozkávanie pod rozkvitnutou čerešňou
Pod „čerešňou“ sa bozkáva, spieva a tancuje – láska a mladé srdcia majú rásť spolu
s jarnou prírodou. Tento zvyk je tiež odkazom na staré pohanské oslavy plodnosti a začiatku vegetačného cyklu. Traduje sa, že každá dievka by mala byť 1. mája pod čerešňou pobozkaná, inak sa z nej stane „májové teľa“.. 🙂

Ostatné regionálne zvyky
Každá dedina, obec má svoje špecifické piesne, rituály a obradové tradície – ale všade platí jedno: Jar je čas radosti, znovuzrodenia, spoločenstva, oslavy života, vítanie svetla, keď temnota Zimy odchádza…

účinkujú: FS Vagonár Poprad, DFS Venček Poprad, FSk Batizovce, FS Lomničan a DFS Lomničaník Veľká Lomnica, FSk Tepličan a DFS Turnička Litpovská Teplička, FSk Vikartovčan
v obciach: Liptovská Teplička, Vikartovce, Batizovce, Veľká Lomnica, Lendak, Ždiar, Tatranská Lomnica
v mestách: Poprad, Poprad – Stráže, Poprad – Spišská Sobota

AKO BOLO?

v Batizovciach 14.2.2026 – Brucháč a slameniak
….nádhernú veselú atmosféru vykúzlili členovia FSk Batizovce, DHZ Batizovce, Klub žien Batizovce, Klub dôchodcov Sosna Batizovce, aj vďaka p. starostovi obce JUDr. Garbrielovi Bodnárovi si všetci užili…
foto: Dano Hlinka

na fašiangovej veselici Pochovávanie basy – 14.2.2026 Poprad – Stráže pod Tatrami
….poplakali sme si, pozabávali sa aj vďaka DFS Venček Poprad a členom Denného centra Stráže pod Tatrami….
foto: DFS Venček Poprad

…pochovávali sme Basu aj vo Veľkej Lomnici 17.2.2026, našli sa aj takí, čo slzičku vyronili, našli sa aj takí, čo sa zabávali, našli sa aj takí, ktorí iba pozerali a tešili sa milej aktivite vďaka FS Lomničan Veľká Lomnica
foto: Michal Tajboš

…vynášali sme MAJMORÉNU a varili a jedli súťažne šúľance 22.3.2026 v Liptovskej Tepličke, účinkoval FSk Tepličan Liptovská Teplička
Každoročne tretiu nedeľu pred Veľkou nocou (rozdiel oproti ostatným častiam Slovenska kde sa vynáša dva týždne pred V. Nocou na smrtnú nedeľu) v tejto obci vyháňajú dievčatá z DFS Tunička a FSK Tepličan zimu a chudobu v podobe vynášania a pálenia Majmorény (inde Moreny). Dievčatá obišli so slamenou bábkou na drevenej krížovej konštrukcii odetou do bieleho kroja so spevom stred obce a na moste v jej strede ju vyzliekli,
kroj obliekli jednej z dievčat, Majmorénu podpálili a hodili do potoka. Spievajú sa pri tom piesne o Majmoréne, recitujú k tomuto zvyku určené verše. Veria, že tak ako odpláva dolu vodou Majmoréna, spolu s ňou odíde z dediny zima, chudoba a všetko zlé.
To však len pod podmienkou, že pri vynášaní Majmorény nestúpia na sneh. Za odmenu im gazdiná dá výslužku v podobe múky, cukru, vajec na koláče a sladké šúľance, ktoré sa
v Liptovskej Tepličke varili práve v túto – Šuľkovú nedeľu. V minulosti Majmorénu nosili dievčatá poza dedinu, ponad záhrady, dnes je na týchto miestach moderná ulica
a vynášanie Majmorény sa premiestnilo do obce, kde je zároveň atrakciou pre domácich
i návštevníkov obce. Tepličania si svoje tradície chránia a zachovávajú. Svedčí o tom
i vynášanie ,,Majmorénky“ , ktorú väčšinou v prvý jarný deň vynášajú aj deti z materskej škôlky.

text: Katarína Fedorová, foto: Jaroslav Kičák