Podujatie: Tradičné zvyky pod Tatrami - Stavanie mája 2025
Jedným z tradičných zvykov na Slovensku je Stavanie mája.
Háj dievka háj, staviame ti máj….
Zeleň, stromy mali pre našich predkov významnú symbolickú a obradnú funkciu počas roka, pomocou ktorej sa obracali s prosbami k božstvám prírody prinášajúcimi nový život do domácností i na polia.
Magický vplyv vody a zelene bol všadeprítomný vo zvykoch súvisiacich so zabezpečením života, hospodárstva a plodnosti.
Už vyspelé kultúrne národy staroveku stavali „máje“
Kultúra starovekých národov ovplyvnila vývoj celej Európy.
S príchodom „obdobia slnka“ o stáročia neskôr ožívali kysucké chalupy a hospodárstva, vracal sa život do rodín, na polia. Pôvodný význam komplexu ochranných obyčajov prostredníctvom zelene sa nazýval príznačne – „májenie“.
Zvyk Stavanie mája – je odvodený od rímskej a gréckej bohyne plodnosti Maia, matky Hermesa, pôvodne boha plodnosti a vegetácie.
Stavanie „mája“ má tak svoj predobraz už v časoch antiky (Etruskovia, Gréci, Rimania, …) v stáročiach pred naším letopočtom.
Čerstvo zelenkavá príroda evokuje mladosť, sviežosť a energiu.
Stromom a všeobecne vegetácii pripisovali uvádzaní Etruskovia, Rimania, Gréci mimoriadne schopnosti ochrany až stelesnenej božskej entity ukrytej v stromoch, schopnej ochrániť domy a hospodárstva pred démonmi zimy a chorôb.
Zeleň zohrávala v kultúrach od dávnych čias zásadnú magickú a prosperitnú úlohu pri rôznych významných kalendárnych udalostiach.
Stavanie „májov“ patrilo stáročia aj v stredoeurópskom priestore k veľmi obľúbeným obyčajom. Rozšírený bol i vo vidieckom prostredí na území Slovenska už od slovanského obdobia (približne od 6./7. stor.).
Potvrdzuje to jeho predkresťanský pôvod previazaný s cirkevným obradoslovím viažucim sa s Turícami (pôvodný názov od Tura – slovanský symbol plodnosti a sily).
Slovenským zvykom už od stredoveku preto bolo, že chlapci, ktorým sa páčilo nejaké dievča, stavali pred dom svojej vyvolenej strom ozdobený pestrofarebnými stuhami a papierikmi – máj. Máje si ľudia pred svoje domy stavali aj ako ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Poľnohospodárom zas mala priniesť májová zeleň dobrú úrodu.
Máj je niekoľko metrov vysoký strom, väčšinou ide o jedľu, smrek alebo brezu. Jeho kmeň sa očistí od kôry aj konárov, ktoré sa nechajú iba na vrchu stromu. Ten je ozdobený rôznymi stužkami a mašľami. V predvečer prvého mája ho tajne postavil chlapec, ktorému sa páčilo niektoré slobodné dievča, pred jej dom. Niekedy, keď bolo záujemcov o dievčinu viac, nápadníci si máje navzájom rúcali. Máj teda znamenal vážny záujem, pričom strom musel byť naozaj pekný, symetrický a pekne ozdobený. Ak sa máj ozdobil ešte aj vencom s dlhokánskymi stuhami, malo to znamenať, že sa dievča za chlapca čoskoro aj vydá. Máj s vencom je teda symbolom akéhosi sľubu lásky. Táto tradícia bola sprevádzaná spevom a tancom, ktorý oslavoval nielen zrod novej lásky, ale aj definitívne víťazstvo jari nad zimou.
Hovorí sa, že iný kraj, iný mrav, a preto sa táto tradícia líšila v každom kúte Slovenska. Odlišné bolo zdobenie alebo druh stromu – v Štrbe sa stavali väčšinou červené smreky alebo osiky, v Podbieli borovice.
Všade však bola májová tradícia spojená s bujarou oslavou, veselicou.
Pomaly sa však na naše staré zvyky a tradície zabúda.
Našťastie stále nájdeme desiatky obcí, kde ešte stavaním májov ľudia naozaj žijú, no stavia sa skôr už len jeden strom uprostred dediny.
Vo veľkých mestách sa zas krásne ovenčené máje zvyknú symbolicky postaviť na námestia pred miestne úrady či kultúrne domy.
Vztýčený strom tu ostáva väčšinou celý mesiac, na konci ktorého sa slávnostne odstraňuje pri oslave váľania mája..
V niektorých regiónoch Slovenska sa „májový strom“ staval nie s prvým májom, ale až počas Turíc.
Zaujímavý je aj archaický slovanský názov „háj“ okrem zaužívaného názvu „máj“ pre tento strom. Názov súvisí so slovanským obradným priestorom rovnakého názvu – háj, v ktorom prebiehali významné slovanské obrady i sobáše.
Magická funkcia stromov a zelene prinášajúca nový život a zdravie v ľudovej tradícii sa postupne logicky spojila s cirkevným obradoslovím, v ktorom má zeleň rovnako vysoko obradný význam.
Zjednotil sa tak obradoslovný cyklus Veľkonočného obdobia až do Turíc s ľudovými zvykmi, oslavujúcimi vegetáciu personifikovanú v obnove života a „máje“ zasiahli aj do ustálenia cirkevných pravidiel uznávania sobášov v spojitosti s ľudovými obradmi.
KEDY
7. jún 2025
ČAS
od 15.00 hod
KDE
námestie Švábovce
PRE KOHO
široká verejnosť
predstavili sa deti zo švábovských škôl a mládenci DHZ Švábovce
súčasťou podujatia boli
Tvorivé dielne, práca s prírodnými a recyklovateľnými materiálmi pre našich najmenších
Zuzana Barilová
