Podujatie: Tradičné zvyky pod Tatrami - Zaväzovanie zvonov na Zelený štvtok 2025
Jedným z veľkonočných dní bol Zelený štvrtok.
Jeho názov pochádza zo zelenej farby Olivovej hory, kde Ježiš začínal svoje utrpenie. Iní zase tvrdia, že má meno podľa toho, lebo sa v tento deň varili jedlá zo zeleniny.
Ako už naznačuje názov, zelená farba počas dňa hrala naozaj dôležitú úlohu najmä v jedálničku. Ľudia verili, že keď na Zelený štvrtok budú jesť zelené potraviny (púpava, kapusta, špenát, žihľava, medvedí cesnak) vydrží im dobré zdravie celý rok.
So zelenou, konkrétne s trávou, bol spojený i ďalší zvyk: umývanie nôh rannou rosou. Túto očistu museli stihnúť ešte pred východom slnka.
Na Zelený štvrtok sa slobodné dievčatá skoro ráno za šera chodili česať
pod vŕbu, ktorá má zelené lístky a dlhé vetvičky. Popri česaní prebiehalo magické zariekanie – aby im vŕba dopomohla ku krásnym, hustým vlasom, ktoré boli ozdobou slobodnej dievčiny.
Skôr ako vyšlo slnko, museli mať gazdinky vyupratovaný celý dom. Pozametané smeti potom vyniesli na križovatku. Prečo? Verili, že rodinu počas roka nebude domácnosť trápiť hmyz, najmä vši a blchy. Dievčatá chodili skoro ráno k vŕbe, ktorá v tom čase už pučala, a obradne sa tu česali. Sľubovali si od toho krásne dlhé vlasy. Na Zelený štvrtok sa dokonca nesmeli požičiavať peniaze, ak by ste to urobili, trápila by vás chudoba.
Na Zelený štvrtok sa tiež robili na stajne cesnakové kríže, ktoré mali chrániť zvieratá.
Jednou z najdôležitejších tradícii Zeleného štvrtka bolo zaväzovanie zvonov.
V kostoloch zmĺkli zvony. Hovorilo sa, že „zvony odleteli do Ríma“.
Tie sa zviazali ešte pred začiatkom omše a stíchli až do Bielej soboty.
Rovnako počas svätých omší ostávajú potichu aj organy. Nahrádzali ich však miništranti, ktorí ráno, na poludnie a večer chodili po dedine s rapkáčmi či klepáčmi a aspoň takto „zvonili“.
K nim sa pridávali aj pastieri, ktorí plieskali bičmi.
Tento zvyk súvisel s predstavou o mimoriadnej aktivite bosoriek v tomto čase.
Gazdinky natierali cesnakom vchody do domov. Gazdovia kolomažou robili kríže na dverách maštalí. Ľudia verili, že za súmraku sa na krížnych cestách za dedinou stretávajú strigy, ktoré neskôr spoločne odlietajú na svoje zhromaždenie, nazývané sabat.
Jednou z podtatranských obcí, kde sa zachováva zvyk zaväzovania zvonov sú Batizovce.
KEDY
17. apríl 2025
ČAS
od 16.00 hod
KDE
začiatok pri KD Batizovce
PRE KOHO
širokú verejnosť
predstavili sa chlapci z FSk Batizovce
Zuzana Barilová, foto Dano Hlinka
