Podujatie: Vianoce pod Tatrami 2025

15. decembra 2025

Podujatie: Vianoce pod Tatrami 2025

KEDY
14. december 2025

ČAS
od 17.00 hod

KDE
hotel Agro Veľká Lomnica

PRE KOHO
širokú verejnosť

HLAVNÝ ORGANIZÁTOR
Obec Veľká Lomnica
Klub priateľov Lomničanu Veľká Lomnica
Hotel Agro Veľká Lomnica
DFS Lomničaník, FS Lomničan Veľká Lomnica

SPOLUORGANIZÁTOR
POS v Poprade

Slovenské a slovanské tradície vznikli zo starých pohanských zvykov a udržali sa u nás aj potom, keď už naši predkovia prijali kresťanskú vieru.
Rozdiel bol neskôr v tom, že už sa týmto zvykom nepripisovala magická moc, ale plnili akúsi spoločenskú funkciu.
Vďaka nim sa mladí ľudia mohli stretnúť a zabaviť sa aj počas tmavých zimných večerov.

Svätý Ondrej
Predvianočné tradície sa začali vykonávať už tesne pred adventom, na svätého Ondreja, patróna neviest. V tento večer, po zotmení, chodili dievčatá k plotu, ktorým mali triasť so slovami:

Plote, plote, trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pred oltárom stáť.

Potom sa museli dievčatá v tichosti rozísť a až do rána nesmeli preriecť ani slovko. Kto sa im v noci prisnil, ten sa mal stať ich manželom. Plotom sme tento rok nestihli triasť, ale vraj o rok to mám dievčatám pripomenúť.

Barborky
Ďalší zvyk, ktorý je pomerne známy súvisí so svätou Barborou. Na svätú Barboru sa majú odtrhnúť vetvičky z čerešne, dať doma do vázy s vodou a do Vianoc by mali vykvitnúť. Majiteľ prvej vykvitnutej vetvičky sa vraj dožije najvyššieho veku.

Tradície na Luciu
Asi najviac tradícií sa spája so svätou Luciou. To si na 12 lístočkov napíšete 12 chlapčenským mien / mládeneckých (samozrejme tých najkrajších a najlepších chlapcov z okolia). Postupne ich vyhadzujete. Každý deň jeden zložený papierik (nepozeráme, koho sme vyhodili /. Na Štedrý deň ostal jeden, posledný. Vraj ten, za ktorého sa má mladá deva na nasledujúci rok vydať.

Liatie olova
Táto tradícia má svoje korene ešte u starých Keltov. Niekde sa spája so svätou Luciou, inde s Ondrejom, v Čechách lejú olovo presne na Štedrý deň. Olovo je ťažký kov a zvlášť pre malé deti môže byť nebezpečný. Preto celá procedúra má trvať len pár minút.
Roztavený kov sa vleje do misky so studenou vodou. V momente ako sa roztavené olovo dotkne studenej vody stuhne a podľa toho ako sa leje, tak sa vytvoria rôzne tvary. Z nich sa potom „veští“ budúcnosť. Olovo treba liať z malej výšky aby neprskalo a veštiaceho nepopálilo.

Pečenie oblátok / oplátok
Pečenie vianočných oblátok je slovenskou predvianočnou tradíciou, ktorá siaha približne do 18. storočia. Kedysi ich piekli len miestni kňazi, no dnes je to zvyk, ktorý sa dodržiava v mnohých domácnostiach. Tradícia sa spája najmä s obdobím pred Vianocami, kedy sa pečie vianočné pečivo, ktoré je súčasťou štedrovečerného stola. Dnes je pečenie oblátok populárnym rodinným zvykom, ktorý symbolizuje prípravu na Štedrý večer a vianočné sviatky. Pečenie oblátok sa traduje už od 18. storočia a pôvodne ho vykonávali kňazi. Pečenie oblátok sa začínalo zvyčajne na svätú Luciu, aby sa stihlo upiecť dostatočné množstvo pre každého člena rodiny.

Pečenie a zdobenie perníkov
História zdobenia perníkov siaha do čias, keď sa na pečenie používali umelecky vyrezávané drevené formy, a nie polevy. Postupom času, s pridaním cukru do cesta, sa stal medovník poddajnejším, čo umožnilo neskôr rozvinúť techniky zdobenia bielkom a cukrovými polevami, ktoré poznáme dnes. Dodnes sú perníky považované za umenie a ukážku zručnosti medovnikárov, ktorí sa zúčastňujú vianočných trhov a jarmokov. Perníky sa pôvodne piekli bez akýchkoľvek ozdôb. „Medoví majstri“ používali na výrobu umelecky vyrezávané drevené formy, ktoré vkladali do cesta, namiesto toho, aby perník zdobili hotový. Neskôr sa do cesta začal pridávať cukor. Vďaka tomu sa hmota stala poddajnejšou. Cukor sa začal používať aj ako základ pre polevu, čím sa otvorili dvere pre techniky zdobenia bielkom, ktoré poznáme dnes. Dnes sa vo veľkom využívajú rôzne farebné kombinácie a techniky ako napríklad štetec, ktoré dodávajú perníkom maliarsky vzhľad. Dodnes sú perníky neodmysliteľnou súčasťou vianočných trhov a sú ukážkou tradičného umenia a zručnosti.

Predvianočných tradícií je oveľa, oveľa viac. Naše tradície sú veľmi bohaté a líšia sa od dediny k dedine. Vo Veľkej Lomnici sme si o tradičných zvykoch porozprávali a prakticky videli v prevedení našich podtatranských folklórnych súborov.

účinkovali DFS a FS
Maguráčik Kežmarok
Kicorka a Slonecko Lendak
Lomničaník Veľká Lomnica
FS Lomničan Veľká Lomnica

Ďakujeme účastníkom za milé predvianočné podujatie.