Pracovníci Podtatranského osvetového strediska v Poprade Vám želajú pokojné, požehnané sviatky a príjemne strávený jarný čas so svojimi blízkymi.
….niečo málo zo zvykov z tohto obdobia
ktoré bolo dôležitým medzníkom začiatku hospodárskeho roka, preto ich ľudia prísne dodržiavali. Mnohé z obyčajov spojených s príchodom jari bolo prijatých aj do kresťanstva.
Samotným veľkonočným sviatkom predchádza 40-dňové pôstne obdobie.
Posledná pôstna nedeľa nazývaná Kvetná je pripomenutím si príchodu Ježiša do Jeruzalema. Do kostolov si v tento deň prinášame na posvätenie bahniatka.
Pučiace konáriky vŕby sú symbolom blížiacej sa jari a prvej zelene. Bahniatkam sa pripisovala nadprirodzená moc.
Na Zelený štvrtok ľudia prelievali vodu cez dierku kľúča a potom sa ňou umývali. Strihali srsť dobytku, aby striga neodobrala mlieko, či koňom z chvosta, aby neodňala silu. Nasledovalo tzv. zviazanie zvonov, ktorých zvuk nebolo počuť až do Ježišovho vzkriesenia.
Najväčším dňom pôstu ako prejavu úcty voči Ježišovmu utrpeniu je Veľký piatok.
V tento deň bola konzumácia jedla obmedzená len na chlieb, vodu, zemiaky či kyslú kapustu. V rámci kresťanských obradov si veriaci v tento deň pripomínajú utrpenie, smrť a pochovanie Ježiša do hrobu.
Biela sobota sa niesla v znamení príprav pred veľkonočnou nedeľou. Muži pripravovali pokrm pre dobytok, ženy upratovali a piekli tradičné koláče. Jednou z nich je paska, biely koláč pečený v okrúhlej forme s vlnitými okrajmi.
Kresťanské obrady Bielej soboty predchádzalo pálenie ohňa pripodobňujúce pálenie Judáša ako trest za jeho zradu. Oheň mal pre nich očistnú moc, jeho popol rozsypali po poli a uhlíky si nechali a pálili ich pri urieknutí.
Ráno na Veľkonočnú nedeľu ľudia prichádzali do kostolov posvätiť pokrmy, ktoré pripravili. Slávi sa zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý priniesol nádej a radosť namiesto smútku. Po skončení obradu v kostole sa ľudia s plnými prútenými košíkmi, v ktorých mali uložené pokrmy vrátili domov. Po 40 dňovom pôste začala hostina a konzumácia každého z jedál mala svoj špecifický význam.
Vajce je považované za symbol jari a v živote Slovanov aj symbol života.
Škrupinky z uvarených a zafarbených vajec, vďaka šupkám z cibule na hnedo, slivkovej kôry do červenkasta, potom rozhadzovali v hriadkach, kde pestovali zeleninu.
Maslo malo vyliečiť choré priedušky a kĺby, posvätenú soľ dávali kravám, aby mali dobré mlieko.
Veľkonočné zvyky vrcholia na Veľkonočný pondelok oblievačkou studenou vodou a šibačkou prúteným korbáčom. Voda mala ozdravujúcu a očisťujúcu moc a dievčatám mala zabezpečiť zdravie a krásu po celý rok. Dievčatá za odmenu darovali chlapcom maľované vajíčka.
Veľa zdravia Vám prajeme do ďalších dní!