vo výstavnej miestnosti Podtatranského osvetového strediska v Poprade
od 30. novembra 2025 do 17. decembra 2025
vianočná výstava priestorových stvárnení Svätej rodiny pri narodení Ježiša / Betlehemov
Vystavené Betlehemy sú zapožičané s láskavým dovolením obyvateľov Spišského Štvrtka v úzkej spolupráci s Klubom Jednoty dôchodcov Spišský Štvrtok, ktorí túto výstavu realizujú svojpomocne v obci každoročne, tento rok po vzájomnej dohode sa výstava presúva do našich priestorov. Za čo veľmi ďakujeme.
Pôvod a vývoj vianočných Betlehemov
V maštali v jasličkách na sene leží narodený Ježiš, starajú sa o neho Mária a Jozef. Vedľa stoja oslík a vôl, klaňajú sa mu pastieri, dary prinášajú Traja králi. Takto zobrazovali BETLEHEMY biblický príbeh o Kristovom narodení.
V roku 1223 pozval taliansky šľachtic Giovanni di Velita do svojho sídla v mestečku Greccio v Umbrii priateľa Františka z Assisi, aby s ním strávil vianočné sviatky. Pred časom mu práve v Grecciu daroval horu so skalnatou stenou, v ktorej príroda vyhĺbila menšiu jaskyňu. František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov, si z nej spravil pustovňu.
Počas návštevy sa priateľovi Giovannimu zdôveril: „Chcel by som napodobniť zrodenie betlehemského dieťaťa a ukázať chudobu a biedu, ktorá ho obklopovala, keď sa narodilo. Ako mu chýbalo všetko, čo novorodenec potrebuje, ako bolo uložené v jasliach a odpočívalo na sene medzi oslíkom a volom.“ No najmä chcel deťom i dospelým hraným spôsobom priblížiť príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme.
Mnohí z mužov i žien totiž nikdy nedržali Bibliu v rukách, pretože nevedeli čítať. Pustovňu premenil na kaplnku, na jeho žiadosť v nej postavili jasličky, v skutočnosti sa tak nazývalo kŕmidlo pre dobytok, a naplnili ich senom. Na seno uložili živé bábätko, pozor naň dávali Mária a Jozef, mladí ľudia z farnosti, a z neďalekého gazdovského dvora priviedli oslíka i vola. Scéna zodpovedala narodeniu Božieho syna opísanému v Biblii.
Na Štedrý deň pozval František k jaskyni svojich priateľov a obyvateľov mestečka, ktorý si na cestu v hore svietili pochodňami alebo sviečkami, čím vytvorili v tmavej noci pôsobivú svetelnú reťaz. O polnoci začal slúžiť svätú omšu a čítal úryvky z Evanjelia podľa Lukáša, to jediné podrobnejšie opisuje narodenie Krista. Po jej skončení rozdával darčeky, aby napodobnil lásku Boha, ktorý sa sám dal ľuďom ako dar.
A tak, ako si to predsavzal, všetkých priateľov, spolubratov i miestnych obyvateľov týmito živými jasličkami upozornil na nesmiernu chudobu, v ktorej Ježiš prišiel na svet. Seno z jasličiek si ľudia rozobrali a pripisovali mu zvláštnu moc. Tajomná atmosféra pri jaskyni na prítomných tak zapôsobila, že aj po smrti Františka z Assisi vždy 24. decembra slávili Božie narodenie pri jasličkách so živými postavami a zvieratami.
František z Assisi teda v roku 1223, tri roky pred svojou smrťou, zaviedol touto slávnosťou tradíciu betlehemov a zároveň v skalnej jaskyni v Grecciu celebroval ako prvý polnočnú omšu. Od tejto chvíle sa v Taliansku silno zakorenil zvyk betlehemov. Podmanil si mnohé stredoveké mestá, živých ľudí, často hercov, postupne nahrádzali sochami Ježiša, Márie a Jozefa v životnej veľkosti.
Čisto živé betlehemy sa uchytili len na námestiach, pútnických alebo rušných miestach. Koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV. vytvorili umelci rímskej v Bazilike Santa Maria Maggiore statický betlehem, ktorý patrí umelecky i historicky k najcennejším.
Svetové zaujímavosti
Príbeh Kristovho narodenia sa zobrazuje na celom svete. V Afrike majú figúrky čiernu pleť, v Ghane a v Keni sú oblečené v tradičnom ľudovom odeve.
V inuitskom betleheme sa Ježiš narodil v iglu a nie v maštali, v Peru zasa v trstinovom člne.
Aj zvieratá vyskytujúce sa v betlehemoch sú typické pre tú-ktorú krajinu. U Inuitov sú v betleheme mrože a tulene, v čilskom lamy a v Burkine Faso sú pri narodenom Ježišovi antilopy.
Najtypickejšou surovinou na výrobu betlehemov bolo drevo. U nás i v okolitých krajinách to bolo lipové, brezové alebo jedľové. V exotických štátoch olivové, bambusové, ebenové, na Novom Zélande popínavá rastlina liana.
K nezvyčajným materiálom použitým na tvorbu betlehemov patria tekvice v Brazílii, papyrus v Etiópii, v Kanade chrupavka a kosti z tresky, korok v Portugalsku, koža na Morave a drôt na Slovensku.
V 16. storočí začali v Európe okrem františkánov šíriť tradíciu betlehemov aj jezuiti. Najhonosnejšie sa nachádzali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch. Ich výzdobu financovali panovníci a objednávali si ju u popredných umelcov. Sochy aj naďalej dosahovali výšku človeka, len betlehemy pre svoju až prílišnú prezdobenosť už nepripomínali chudobnú maštaľ.
Počet postáv sa storočiami rozrastal, k Svätej rodine pribudli anjeli, pastieri, Traja králi i ďalšie zvieratá. Koncom 18. storočia cisár Jozef II. zakázal stavať v kostoloch betlehemy, vyhlásil to za nedôstojné pre cirkev. Ale pravý dôvod bol, že ho popudila najmä ich honosnosť a nákladnosť.
Cisárovým zákazom však vznikla paradoxná situácia, sám netušil, ako ich ešte viac spopularizuje. Pre svoju obľubu sa výroba betlehemov preniesla do bežných domácností. Stali sa trvalým symbolom Vianoc takmer v každej rodine. Tvorili ich neškolení rezbári, preto dostali označenie ľudové betlehemy.
Od veľkých rozmerov sa prešlo k malým soškám, vytvárali sa nielen z dreva, ale z iných rozmanitých materiálov. Napríklad z papiera, perníka, keramiky.
Stáli v kúte
Na území dnešného Slovenska sa prvé betlehemy začali objavovať od 14. storočia. Tento zvyk priniesli františkáni, ktorí v tom čase prišli na naše územie. Spočiatku sa výjavy o narodení Krista alebo klaňaní Troch kráľov nachádzali na gotických krídlových oltároch. Postupne umelci preniesli jednotlivé postavy do priestoru. Známe sú drevené sochy od Majstra Pavla z Levoče alebo z Baziliky sv. Egídia v Bardejove.
Živé jasličky spoznali v 15. storočí obyvatelia Prešporka i Banskej Štiavnice. Najväčší rozmach však betlehemy zaznamenali koncom 18. storočia. Na západe Slovenska mali svoje miesto v kúte izby na stole prikrytom sviatočným obrusom alebo na zemi. Tým sa hovorilo izbové.
Do kúta sa postavili tesne pred Štedrým večerom a rozobrali sa po Hromniciach – 2. februára. Najčastejšie boli vyrobené z lipového, jedľového alebo brezového dreva, ojedinele z keramiky, vďačnými materiálmi boli aj chlebové alebo medovníkové cesto a papier. Betlehemy u nás mali rýdzo slovenský charakter.
Nezdobili ich žiadne exotické palmy, ale jedle a smreky. Nachádzalo sa v nich množstvo ovečiek, pastierov a ľudí v krojoch. Okrem izbových betlehemov existovali aj prenosné. Tie prevládali na severnom a východnom Slovensku a chodilo sa s nimi koledovať. Boli menšie, mali podobu jednoduchej drevenej skrinky, zväčša ich nosili malí chlapci. Vyrezávané figúrky nahradili papierové, boli ľahšie a dovnútra sa ich zmestilo omnoho viac.
Ľudia si vianočné sviatky nevedeli predstaviť bez betlehemcov. Dotvárali špecifickú atmosféru Vianoc a ich príchod do sviatočných domácností bol veľkým zážitkom pre malých i dospelých. Betlehemci prichádzali s biblickým námetom upraveným do divadelnej podoby.
Dej situovali do pastierskeho prostredia, začínal sa scénkou na salaši, pokračoval zobudením pastierov, ktorým anjel zvestoval narodenie Ježiša, a prinášaním darov. Scénku doplnili vinšmi a ľudovými piesňami. Do nácviku betlehemských hier sa zapájali učitelia i kňazi.
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patrili tie z okolia Banskej Štiavnice, mali množstvo maľovaných postáv a bohaté dekorácie. V 19. storočí sa totiž na Piargu, čo sú dnešné Štiavnické Bane, nachádzala vyhlásená rezbárska škola. Pokiaľ ide o betlehemy, na Slovensku máme niekoľko unikátov.
Naše naj…
Najmenší betlehem
je v bobuľke nového korenia, jeho rozmery sú 6 x 6 mm a vytvoril ho výtvarník Jozef Praznovský zo Žiliny. Na svojom konte má vyše 1 000 betlehemov vyrobených za 11 rokov z rybích kostí, melónových šupiek alebo zo zemiakov, ale aj z iného ovocia a zeleniny. Vytvoril ich aj do citróna či pomaranča a umiestnil napríklad i do rôznych škrupín orechov – od lieskových cez vlašské až po kokosové.
Najvyšší a hmotnosťou najťažší betlehem
je z lipového dreva v Novom Meste nad Váhom. Má vyše 30 postáv v životnej veľkosti a 4 zvieratá. Najväčšia postava má 2 metre, najmenšie, 30-centimetrové, sú ovečky. Drevené postavy vážia 20 až 30 kilogramov, najťažšia má 380 kíl.
Krásny pohyblivý betlehem
je i v Terchovej. Má tri časti: prvá zobrazuje historickú Terchovú s tradičnými remeselnými dielničkami majstrov, v druhej sú skromné jasličky – miesto narodenia Ježiša – a v tretej je bohaté mesto Jeruzalem.
Najznámejší slovenský mechanický betlehem
je v Rajeckej Lesnej. Jeho autorom je majster rezbár Jozef Pekara. Vyrezával ho 15 rokov z lipového dreva. V roku 1995, pred Vianocami, bol slávnostne sprístupnený. Dlhý je 8,5 metra, široký 2,5 a vysoký 3 metre. Má 300 postáv, z nich sa polovica pohybuje.
Práce na ňom začal majster v roku 1980 po odchode do dôchodku. Do jeho stredu umiestnil scénu Božieho narodenia, okolo nej všetky slovenské regióny so známymi miestami, sakrálnymi pamiatkami, štítmi, hradmi, ale aj moderné objekty. V betleheme sú Bratislavský, Oravský i Trenčiansky hrad, Bojnický zámok, významné mestá Levoča, Trnava a mnohé ďalšie. Medzi to pridal ukážky tradičných ľudových remesiel – sú tam obuvníci, tkáči, hrnčiari, stolári, kováči. Nechýbajú pastieri, vinohradníci, drevorubači… A ľudová muzika.
Vyrezal aj postavy žien a mužov pri ich každodennej činnosti okolo domu, na poli, v lese, pri podkúvaní koňa, zvážaní sena. Veselosť ľudí zachytil pri vinobraní, stavaní mája, dožinkoch… Majster Pekara nezobrazil len narodenie Krista, ale aj dejiny slovenského národa a pracovný i bežný život ľudí v minulosti.
Betlehem v Banskej Štiavnici
vytvoril architekt Peter Chovan a neustále ho doplňuje a rozširuje. Má takmer 1 000 postáv, z nich asi 400 pohyblivých. Dlhý je asi 21 metrov, vysoký 3 a široký 2,5 metra. Základom tohto skvostu sú permoníci ako vládcovia podzemia, nasledujú výjavy zo života baníkov pri dobývaní zlata a striebra, narodenie Ježiša Krista, ktorému sa klaňajú Traja králi, baníci a pastieri.
Zachytené sú aj dominanty mesta ako Horný trotuár, Námestie sv. Trojice, Kalvária, Nový zámok, nechýba známa postavička štiavnického Nácka, salamandrový sprievod, šachtág – prijímanie do cechov, dielňa fajkárov a známe fajky štiavničky či vláčik Štiavnická Anča. Autorovi sa podarilo excelentne zachytiť tradície a históriu jedného z najkrajších slovenských miest.
zdroj: ŽIVOT
Srdečne pozývame!