Drevo, dláto, štipka šikovnosti, hrsť bezpečnosti a pod rukami malých školákov vznikali stromčeky, kvietky, domčeky. Cez 40 žiakov zo Základnej školy v Spišskej Sobote sa 7. decembra 2022 zoznámilo s pánom remeselníkom žijúcim pri Slovenskom Raji: p. Ľubomírom Kopčákom z Betlanoviec.
Pozorne počúvali, ako žije drevo, ako sa vyberá správna kvalita na hudobné nástroje, na bačovský riad, na obrazy, následne skúšali svoj talent a vytvárali pod dohľadom pána remeselníka darčeky pod stromček pre svojich rodičov. Podtatranské osvetové stredisko pripravilo pre širokú verejnosť výstavu: prierez 45 ročnou tvorbou ľudového umelca, tvorivé dielne pre malých školákov, prednášku o výrobe tradičného hudobného nástroja: fujary.
O 14.00hod. bola vernisáž : sprístupnená výstava, na ktorej sa hralo, pískalo, fujarovalo a rozprávalo.
Zuzana Barilová, Ľudmila Zelinová
úsek výtvarného umenia a remesiel
Vianočná výstava ľudovoumeleckej výroby Ľubomíra Kopčáka z Betlanoviec,
beseda, tvorivé dielne a vernisáž.
7. december 2022, Poprad – Spišská Sobota
BESEDA A TVORIVÉ DIELNE PRE DETI
10:00 hod.
VERNISÁŽ VÝSTAVY
14:00 hod.
7. december 2022 – 31. január 2023
VÝSTAVA
Výstavné priestory Podtatranského osvetového strediska
Poprad – Spišská Sobota
Príďte sa potešiť tradičnou ľudovo umeleckou tvorbou aj vy.
Remeselné Vianoce sú pre Vás sprístupnené do 31. januára 2023 v priestoroch
Podtatranského osvetového strediska v Poprade (Spišská-Sobota).
Ľubomír Kopčák
- remeselník z Raja
- žije na Spiši – v Betlanovciach
- remeselné majstrovstvo pravdepodobne zdedil po svojom dedovi
- svoju umeleckú záľubu kultivuje od detstva
- prvú výstavu mal ako 12-ročný
- prvú fujaru vyrobil v 1978 ako 18-ročný
„Fujary ma fascinovali od detstva. Keď som počul zvuk fujary v rozhlase či televízii, tak ma obchádzali zimomriavky. Túžil som nejakú vyrobiť, zaujímal som sa o to, ale kedysi bolo veľmi málo literatúry. Nevedel som, ako na to. U nás na Spiši nie je fujara typickým hudobným nástrojom, takže, hoci mi to zrejme nikto neuverí, ale prvú som vyrobil bez toho, aby som fujaru niekedy vôbec držal v ruke. Doposiaľ ju mám doma a hrá perfektne.“
Svoje práce prezentoval veľakrát na rôznych výstavách a prezentáciách nielen doma, ale aj v Nemecku, Taliansku, v Maďarsku, v USA, na remeselných trhoch a folklórnych festivaloch. Niektoré z fujár neraz dosahujú dĺžku až dva metre. Vyrábajú sa z tenkých bazových pňov, 4 roky minimálne sušených, na vydlabanie otvorov sú špeciálne dlhé nebožiece. Kopčákove fujary očaria návštevníkoch nielen svojím zvukom, ale aj zvláštnym spôsobom výzdoby. Prvá Vás osloví farba…fujary sú čierne s tradičnou spišskou ornamentikou, ktorá sa skladá s kompozície čiarok a zo štylizovaných rastlinných motívov, napríklad kvetov plesnivca. V jeho zbierke sa nachádzajú aj fujary klasických odtieňov prírodného dreva. Doteraz je vytvorených a roznesených po svete do 500 jeho prác.
Píšťaly – tých je vytvorených oveľa viac, tým sa začal venovať na konci 80.tych rokov 20. storočia. Ladeniu sa učil na píšťalke vyrobenej z bambusovej rúčky metly. Od polovice 90. rokov tvorí aj figurálnu plastiku s motívmi regiónu. Vyrába aj vkusné úžitkové predmety, predovšetkým z tradičnej kuchynskej výbavy.
Beseda a tvorivé dielne
Výstava ľudovoumeleckej výroby
