Tanečný dom: Krojz Polka 2024

5. septembra 2024

Tanečný dom: Krojz Polka 2024

Podtatranské osvetové stredisko pripravilo pre širokú verejnosť

15. júna 2024

v rámci folklórneho festivalu TANEČNÝ DOM, na ktorom sa aj detskí tanečníci a návštevníci
pod vedením lektorov: Mgr. art. Martina Krigovského a Mgr. art. Blaženy Koršňákovej
učili tanec Krojz Polka

Tanečný dom patrí do série tvorivých dielní a vzdelávacích aktivít,
ktoré sa realizujú pod názvom Umelecká tvorivosť pod Tatrami 2024.

Martin Krigovský
bývalý tanečník folklórneho súboru Lúčnice
absolvent Tanečného odboru na ZUŠ a absolvent VŠMU
pôsobil ako tanečník, neskôr ako tanečný pedagóg i choreograf vo viacerých folklórnych súboroch – DFS Vienok, DFS Letnička, FS Vagonár, má skúsenosti ako lektor tanečných domov (V-klub, Bansko-Bystrická folklórna Haravara a iné) a organizoval tiež detský denný tanečný tábor v Poprade, umelecký vedúci DFS Letnička

Blažena Koršňáková
tanečný pedagóg, lektor, etnológ, pedagóg tanca a ľudového spevu absolvent Tanečného odboru VŠMU, absolvent Etnológie FIF UK Bratislava, organizačná vedúca DFS Letnička Poprad

Niečo z histórie tanca
Polka – novodobý zľudovelý párový tanec v 2/4 takte, vznikol v Čechách okolo roku 1830. Pôvodný názov bol maděra, neskôr sa podľa polovičného rytmu premenoval na půlka. Tento názov sa neskôr zmenil na polka.
Po svojom vzniku sa tanec rýchlo rozšíril do okolitých štátov Európy, v 1840 roku sa Polka bežne hrávala vo Viedni, ku známym autorom polky patrili Johann Strauss starší, Bedřich Smetana. V současnosti je Polka jeden ze základních tanců v balfolku.

Polka je párový tanec, ktorý patrí medzi „kolesové tance“ .
Výhodou tohto tanca je možnosť kombinovať kroky Polky s krokmi tancami rovnakého typu.

Na Slovensku sa rozšíril najmä počas medzivojnového obdobia a nadviazal na staršie polkové tance, prevzaté z poľského prostredia.
Polky sa od začiatku udomácňovania v tradičnom vidieckom tanečnom repertoári profilovali predovšetkým ako zábavné tance na tanečných zábavách a iných spoločenských podujatiach. Výnimočne (napr. rudľovska poľka zo Zámutova) sa uplatnili v spojení s obyčajmi rodinného cyklu, predovšetkým so svadbou, čím sa menila ich funkcia a postavenie v repertoári.
Hudobne a choreograficky sa polky odlišovali od krútivých tancov.
Po tanečnej stránke sa vyznačovali väčšou mierou unifikovanosti a jednoduchosti tanečného prejavu.
Charakteristickým a najrozšírenejším tanečným motívom je tzv. polkový krok (tanečná obmena premenného kroku) alebo tanečné prešľapovanie v základnom metre sprievodnej tanečnej melódie.
Príznačné pre polky je vírenie páru dvojitým rotačným pohybom voľne po priestore.
Po choreografickej stránke delíme polky do niekoľkých skupín

najrozšírenejší je model jednoduchých a motivicky unifikovaných poliek, ktoré sa tancovali na celom území Slovenska;
polky s určitým dominantným tanečným motívom – potrasana, dupkaná, na kroky, kľapkana poľka a iné, ktoré sa tancovali zväčša na jednu vyhranenú melódiu;
strofické alebo figurálne tance s relatívne pevnou hudobno-tanečnou väzbou;
tanečné polkové hry;
improvizačné polkové tance ako napríklad šarišská polka.

Hudobno-rytmický základ polkových melódií tvorili tanečné ľudové i autorské polkové melódie v 2/4 takte a v mierne rýchlom až rýchlom tempe. S metrikou poliek sa spájala (takmer výlučne) hra v es-tam tempe. Bohaté zastúpenie rozmanitých variantov poliek v tanečnom repertoári slovenských dedín dokladujú aj pomenovania polkových tancov, odrážajúce i pohybové rozdielnosti: ceperka (Fintice), čapkaná (Petrovice), Dala som si (Orešany), goralská poľka (horná Orava), hopspolka (Brutovce), hrozená (Vrbovce), hrožena (Raslavice), kozipolka (Pliešovce, Žaškov), krížová polka (Stankovce), skakana (Jakubany), trcipolka (Stankovany, Litava). V tanečnom repertoári pretrvávajú do súčasnosti.