Podujatie: Tradičné zvyky pod Tatrami - Vynášanie Moreny 2025
„matka smrti ako súčasť tradičnej ľudovej kultúry“
2. apríla 2025 sme sa spolu s deťmi z Detského folklórneho krúžku Základná škola s materskou školou Vagonárska Poprad – Spišská Sobota, krúžok vedie Mgr. Andrea Šimčáková spolu so sestrou Mgr. Zitou Zemanovou, / odchovankyne FS Vagonár Poprad / symbolicky rozlúčili so Zimou v Spišskej Sobote. Vyniesli sme MORENU 🙂
Na Slovensku bol človek odjakživa tesne spätý s prírodou a celoročný cyklus vnímal
ako opakujúci sa kruh, ktorý nemal ani presný začiatok, ani koniec.
Ľudia sa neriadili dňami či rokmi, oveľa dôležitejšie pre nich boli ročné obdobia,
ktoré sa dlhý čas delili len na zimu a leto.
Koniec zimy – V jarnom období existovali tri skupiny zvykov, ktoré mali pozitívne ovplyvniť tak veľmi očakávané zmeny v prírode.
Prvú skupinu predstavovalo najmä vynášanie Moreny a prinášanie ratolesti.
Na druhú pôstnu nedeľu pred Veľkou nocou sa v kostoloch zakrývali kríže a ľudia tento deň nazvali Smrtnou nedeľou či nedeľou Moreny.
Na Liptove, v niektorých obciach, ju dokonca nazývali Šúľková nedeľa, a to preto, že v ten deň gazdiné varili šúľance, aby sa na poli urodili dlhé klasy obilia.
Dievčatá i chlapci v dedinách či mestečkách na Slovensku už od stredoveku vynášali slamenú figurínu starej ženy – Moreny, ktorá symbolizovala odchod zimy, chorôb, smrti
a aj zlých síl, ktoré zadržiavali príchod jari a zelene.
KTO? ČO? JE MORENA?
Bohyňa, matka smrti
Morena, bohyňa zimy, bola dcérou bohyne lásky Lady a sestrou Živy, s ktorou bola
v úplnom kontraste, pretože tá zastupovala život, vodu a životnú silu.
Morena vynikala chmúrnou povahou a spolu s manželom, bohom temnôt Kaščejom,
mali deti, ktoré boli stelesnením rôznych démonov, chorôb a nešťastí.
Ich domovom bol palác v podsvetí v krajine Nav, v ktorom mala bohyňa svoje pracovné komnaty, do ktorých nesmel nikto vstúpiť, dokonca ani jej manžel.
Dovolené to bolo len jej synovi menom Smrť.
V komnate mala uložené knihy s odtlačkami rúk všetkých ľudí a každý človek mal u nej
v komnate aj svoju vlastnú sviečku, ktorej dohorením sa skončil život smrteľníka.
Po dohorení poslala Morena svojho syna (Smrť) po dušu nebožtíka.
Pokiaľ bola duša dobrá a čistá, putovala do krajiny Jav, v opačnom prípade išla
do podsvetia, do krajiny Nav.
V komnatách mala Morena okrem knihy s odtlačkami aj iné predmety a tajomstvá,
ku ktorým patrili prameň alebo studnička s mŕtvou vodou, ktorú vytvorila ona sama.
Nad svetom vládla v období zimy, keď si sadala na ľadový trón vo svojom kryštálovom kráľovstve. Zomierala obradne na jar, keď prichádzala jej sestra Živa.
V ľudovej tradícii bola zobrazovaná ako krásna mladá žena oblečená v diamantmi posiatych šatách, často so sviečkou či s lampášom v ruke.
Na hlave mala nasadenú krásnu diamantovú korunu ako symbol jej moci.
Kontrastom k jej ľadovému výzoru boli jej dlhé tmavé vlasy, často zapletené do vrkoča. Mala jasnomodré oči, z ktorých vyžaroval obrovský chlad.
K jej typickým symbolom patrili diamanty, krkavec, lebka a sviečka.
Svoj sviatok oslavovala 1. novembra, na ktorý dnes spadajú Dušičky a Sviatok všetkých svätých.
V niektorých regiónoch vynášajú mládenci aj Deda, slamenú figurínu v podobe starého muža.
Zuzana Barilová, foto Dano Hlinka
