Tvorivé dielne: Spracovanie ľanu a vlny
určené pre širokú verejnosť
remeselné tvorivé dielne UMELECKÁ TVORIVOSŤ POD TATRAMI
28. júl 2024 od 13.00 hod.
v exteriéroch Obce Liptovská Teplička
Podtatranské osvetové stredisko v Poprade v rámci série podujatí spadajúcich
pod projekt Umelecká tvorivosť pod Tatrami 2024 zrealizovalo
tvorivé dielne Šikovné ručičky- Spracovanie ľanu a vlny
Tvorivých dielní sa zúčastnilo priamych 20 účastníkov, 6 lektoriek, do 200 divákov.
História pestovania ľanu vo svete
Najstaršie archeologické nálezy ľanu vo forme semien pochádzajú z miesta Ali Kosh v Iráne (7500-6700 pred n.l.). V meste Çayönü v juhovýchodnom Turecku (7000 pred n.l.) sa našli nielen semená, ale aj najstarší známy kúsok ľanového plátna. Touto tkaninou bol obalený paroh, ktorý bol vďaka tomu zachovaný. Linum bienne, predchodca ľanu siateho (Linum usitatissimum), prirodzene rastie na úpätí Kurdistanu, Iránu a Iraku a predpokladá sa, že rastlina bola domestikovaná práve v tejto oblasti, a to počas 8. tisícročia pred naším letopočtom. Od 7. tisícročia pred n.l. sa ľan využíval na rôznych miestach Blízkeho východu. Kúsky tkaniny objavené v jaskyni v Nahal Hemar v Izraeli sú datované do roku 6500 pred n.l.
Z Blízkeho východu sa ľan v rokoch 5000 až 3000 pred n.l. rozšíril do Stredozemia a strednej Európy. Centrom produkcie ľanu v staroveku sa stal Egypt. Aj vďaka teplému a suchému podnebiu, ktoré podporuje zachovanie organických materiálov pochádzajú z Egypta rôzne nálezy semien aj textílií. Ľanový priemysel sa rozvíjal a pre ľan sa nachádzali postupne rôzne oblasti využitia. Jednou z nich bolo obaľovanie múmií, na ktorých sa z uvedeného obdobia našlo množstvo kvalitného ľanu. Okrem toho boli vo vnútri niekoľkých hrobiek odhalené nástenné maľby vyobrazujúce pestovanie a spracovanie ľanu vo všetkých jeho stupňoch. Nástroje používané v starovekom Egypte neboli veľmi odlišné od tých, ktoré poznáme aj z nedávnej minulosti.
Egyptský ľan sa spomína aj v literárnych zdrojoch z obdobia antiky. Rímsky autor Plinius Starší (Gaius Plinius Secundus) vo svojej knihe Historia naturalis o ľane píše nadšeným spôsobom „rastlina, ktorá posúva Egypt k tesnej blízkosti Talianska“. Dialo sa to v podobe plachiet, ktoré boli dovezené z Egypta.
História pestovania ľanu na Slovensku
Najstaršie dôkazy pestovania ľanu na území Slovenska pochádzajú zo sídlisk neolitu a eneolitu (zo sklonku 5. tisícročia a začiatku 4. tisícročia pred n.l.).
Ľanové vlákno predstavuje popri vlákne konopnom a popri živočíšnych materiáloch (koža, kožušiny, vlna) základnú surovinu tradičnej textilnej kultúry na Slovensku. Okrem vlákien mali pre domácnosť ľan aj konope aj iný prínos. Tak ako z ľanových, tak aj z konopných semien sa lisoval olej, ktorý hlavne počas pôstu predstavoval dôležitú surovinu pri príprave jedál.
Pestovaniu ľanu sa darilo najmä v horských a v podhorských oblastiach na severe a východe Slovenska. Na Orave, Spiši a v Šariši bola v 18. storočí výroba plátna a jeho predaj hlavným príjmom veľkej časti vidieckeho obyvateľstva.
Od polovice 19. storočia začala postupne klesať výroba doma vyrobených ľanových plátien z dôvodu rozširovania dovážaných lacnejších bavlnených priadzí a továrensky vyrobených bavlnených tkanín.
Ľan siaty
Ľan siaty (Linum usitatissimum L.) patrí do čeľade ľanovitých (Linaceae), z ktorých je rod ľan (Linum) s viac ako 200 druhmi rastlín najbežnejší.
Rastlina môže vyrásť do výšky 1 metra. Má jednu, prípadne viac štíhlych stoniek s relatívne krátkymi kopijovitými listami. Krátky hlavný koreň má vláknité vetvy, ktoré môžu siahať až do hĺbky 1 metra, v závislosti od pôdnych podmienok. V latinčine usitatissimum znamená „najužitočnejší“, z dôvodu, že rastlina produkuje jedlé semená a zároveň aj spriadateľné vlákna.
Ľan sa môže pestovať ako pre semená, tak pre vlákna. Dnes rastlina existuje v dvoch variantoch: ľan siaty nízky (Linum usitatissimum Humile) a ľan siaty obyčajný (Linum usitatissimum Vulgare).
Ľan siaty nízky sa pestuje pre svoje semená. Vo všeobecnosti je nižší, s veľkými listami a má vyššiu tendenciu k väčšiemu počtu výhonkov. Viac stoniek znamená viac semien na rastlinu, čo je pri tomto variante prínosom.
Ľan siaty obyčajný sa pestuje za účelom získavania vlákien. Väčší počet stoniek je v tomto variante menej obvyklý a nie je ani žiaduci. Lepšie je mať v rámci rastliny jedno rovné steblo, z ktorého je možné získať dlhé kvalitné vlákno.
Nie je známe, kedy boli tieto dva varianty oddelené, ale predpokladá sa, že k tomu došlo v relatívne nedávnom čase.
Ľanová stonka má priemer niekoľko milimetrov a pozostáva z viacerých vrstiev. Vonkajšia časť stonky je chránená epidermou (pokožkou). Vo vnútri tejto vonkajšej vrstvy sa nachádzajú vlákna vo zväzkoch, z ktorých každý obsahuje 10 až 40 vlákien. Práve tieto vlákna sa používajú pri výrobe textilu. Počet zväzkov vlákien je závislý od podnebia, pôdy a pestovateľských podmienok. Vlákna a zväzky sú spolu viazané pektínom a lignínom. Vlákno je polymérom celulózy, ale jeho štruktúra je kryštalická, čo vedie k tomu, že tkanina z neho vyrobená je pevná a tuhá a zároveň krčivejšia.
Vo vnútri zväzkov vlákien je pazderie, ktoré musí byť pred použitím rastliny odstránené. V strede stonky je dutý priestor, ktorý spôsobuje to, že rastlina je relatívne ľahká.
Vlákna ľanu sú veľmi silné a zároveň dlhé a hladké, majú vysokú absorpčnú schopnosť a dobrú tepelnú vodivosť. Vďaka týmto vlastnostiam sú ľanové textílie príjemné na dotyk a veľmi dobre sa hodia na teplé počasie alebo ako spodná bielizeň. Keď sú ľanové vlákna navlhčené, ich pevnosť sa zvyšuje o 20%, preto sú vhodné na použitie v námorníctve v podobe lán a plachiet. Na tieto účely sa hodia hrubšie vlákna, ktoré sú menej vhodné na výrobu odevov.
Tešíme sa, že táto remeselná tvorba si našla v nedeľnom letnom popoludní svojho tvorivého ducha.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Zuzana Barilová, POS v Poprade
