Vzdelávanie / Tvorivé dielne / Späť ku kráse recitácie 2025
odborné vzdelávanie a tvorivé dielne v rámci projektu
Umelecká tvorivosť pod Tatrami 2025,
projekt podporený z finančných zdrojov Fondu na podporu umenia
pre širokú verejnosť, pedagógov SJ zo škôl z okresov Poprad, Kežmarok, Levoča
s lektorkou MgA. Renátou Jurčovou, Národné osvetové centrum Bratislava
Späť ku kráse recitácie
20.-21. november 2025
priestory Mestská knižnica v Kežmarku
Odborný garant súťaže: MgA. Renáta Jurčová, odborný pracovník pre umelecký prednes Národného osvetového centra Bratislava
Odborné vzdelávacie dielne s MgA. R. Jurčovou boli vytvorené pre širokú verejnosť,
pre milovníkov umeleckého prednesu, pre pedagógov škôl z regiónu.
Prihlásiť sa na 2-dňový vzdelávací a tvorivý seminár mohli všetci bez rozdielu veku, povolania, poslucháčmi boli aj študenti strednej školy, aj pedagógovia slovenského jazyka na ZŠ, SŠ, aj dramatického odboru ZUŠ z okresov Poprad, Kežmarok, Levoča, počet osôb bol limitovaný po konzultácii s lektorkou vzdelávania. Workshop bol zameraný na prácu
s textom, prezentované boli dychové cvičenia, s ktorými sa dá dosiahnuť správna artikulácia, tempo.
Ďakujeme za veľmi príjemnú atmosféru, ktorá počas dvoch dní zavítala aj s prvým veľkým snehom do priestorov Mestskej knižnice v Kežmarku. ďakujeme za veľkú ústretovosť pracovníkom Mesta Kežmarok a Mestskej knižnice, dokázali na požiadanie splniť nemožné a zázraky do troch minút. Veľká vďaka.
Dva dni vo veľmi príjemnej spoločnosti nám boli umožnené zrealizovať
aj vďaka Fondu na podporu umenia, ktoré finančne toto podujatie podporilo.
Vyhodnotenie
Vyhlasovateľ: POS Poprad
Realizátor: POS Poprad
Prihlásených: 17 osôb
Lektor: MgA. Renáta Jurčová
Na tvorivý vzdelávací odborný seminár umeleckého slova sa zapísalo 17 záujemcov. Účastníci pracovali s textom
od Patricka Cottera –
írsky básnik žijúci v meste Cork.
Narodil sa v roku 1963, vydal niekoľko básnických zbierok. V súčasnosti je umeleckým riaditeľom literárneho centra Munster.
Cotterove básne boli publikované vo Financial Times, London Review of Books, Irish Times, PN Review, Poetry magazine, Poetry Review a inde. V roku 2013 získal cenu Keats-Shelley Prize for Poetry. Je autorom niekoľkých kníh, veršovanej novely The Misogynist’s Blue Nightmare (Raven Arts Press, 1990) a zbierok Perplexed Skin (Arlen House 2008), Making Music (Three Spires Press 2009) a Sonic White Poise (Dedalus Press 2021). V roku 2014 vyšiel v Macedónsku dvojjazyčný výber Nobody Knows /Nikto nevie/. Nuala O’Connorová sa v recenzii Making Music v časopise Poetry International o jeho tvorbe zmienila: „Má dar vytvoriť ničivý rozprávačský hlas, ktorý z čitateľa vydoluje súcit
aj smiech. Písanie je vždy dokonale prepracované; je konverzačné, ale naučené, zdanlivo ľahké a všade je posiate básnikovou rozsiahlou a nezvyčajnou slovnou zásobou. Je to moderný básnik v tom najlepšom zmysle slova… .“ Cotter študoval na University College of Cork.
V roku 1984 sa dostal do užšieho výberu na cenu Hennessy New Irish Writing a o štyri roky neskôr sa umiestnil na druhom mieste v súťaži Patrick Kavanagh Poetry Award. V súčasnosti je umeleckým riaditeľom Munsterského literárneho centra. Jeho preklady estónskeho básnika Andresa Ehina sú zozbierané v knihe Moosebeetle Swallow (Southword Editions). Cotterove vlastné básne boli preložené do čínštiny, chorvátčiny, estónčiny, francúzštiny, hindčiny, maďarčiny, taliančiny, macedónčiny, nórčiny, poľštiny, ruštiny, srbčiny, slovinčiny, španielčiny, švédčiny a turečtiny. Svoje diela čítal v Írsku, Kanade, Číne, Chorvátsku, Estónsku, Francúzsku, Nemecku, Indii, Taliansku, Macedónsku, Nórsku, Slovinsku, Turecku a USA. V roku 2013 získal Keats-Shelleyho cenu za poéziu.
https://www.patrickcotter.ie/poems%20online.html
Pieseň v hitparáde
Chlapec, ktorý kráčal len po rukách, sa pred vojnou
mohol postaviť na nohy, keby bol chcel. Ale páčilo sa mu,
že sa mu mihalnice tu a tam dotknú zeme, a na nej ho
bavilo pozorovať dobrodružstvá mravcov
loviacich dlholeté, dlhovlasé húsenice, ktoré potom zvláčali
naspäť do svojich hniezdočiek na hodvábne hody. Keď zem
zaplavila hojnosť slimákov a ich tykadlá mu šteklili
nos. Mohol sa dôverne zhovárať s vlastným tieňom,
priamo do ucha mu ševeliť, čo nepočul iný nik,
len červy a ucholaky cupotajúce lístím.
Doma jedával na zemi z misky pre psy, pretože
mama, tá mu vedela dopriať. A keď v noci spal, voľne
ako prázdna slučka visel dolu hlavou z trámov podkrovia.
Mama každému vravievala, že sa učí doma, a taký inteligentný
je vraj preto, že mu do mozgu steká viac krvi.
Všetko sa skončilo v deň, keď stratil telo, vedľa ktorého by
plakal,
a ostali len odpadové škvrny dlažby, na ktorej stál jeho otec,
keď ho roztrhala spŕška šrapnelov. Keď pred vojnou
kedykoľvek zafňukal, otec sa predklonil hlboko k zemi,
tvár mu priložil k tvári a spýtal sa: „Kde si sa naučil tú pieseň?
Je to skvelá pieseň. Mala by byť v hitparádach. Je to
jedna z najlepších piesní, aké som kedy počul.“ A chlapcovo
fňukanie
ihneď pozvoľna prešlo do smiechu. Veď kvôli čomu
by aj skutočne plakal skôr, než mu otec zahynul vo vojne?
Renáta Jurčová:
Na tvorivom seminári v Kežmarku som mala možnosť stretnúť pedagógov, ktorí mali záujem dozvedieť sa čosi nové o prednese. S niektorými sa stretávam pravidelne ale boli aj úplní nováčikovia. Tento krát som pristupovala k práci na workshope viac prakticky.
Učili sme sa postihnúť podstatu literárneho alebo vôbec umeleckého zážitku, dovoliť si vidieť, cítiť a zachytávať jemné odtienky melódie, intonácie a dôrazov. Prvý deň sme si hovorili o umeleckom prednese ako takom. Aký je rozdiel medzi umením a gýčom, čo je umelecký prednes, ako ho vnímať, o fázach vzniku umeleckého prednesu, o príprave recitátora na prednes (dychová opora, hlas, artikulačné cvičenia, kontakt), hovorili sme si o tom, ako vybrať text na umelecký prednes a aký je rozdiel medzi literárnym brakom
a umelecky hodnotným textom (či už poéziou alebo prózou). Potom sme si prečítali text Patrika Cottera – Pieseň v hitparáde a začali sme sa rozprávať o literárnom zážitku
z neho. Na druhý deň sme potom rozoberali text hlbšie na základe dramaturgických otázok a otvárali tému tak, aby sme k nej získali osobnejší prístup. Neskôr sme sa učili pracovať s dôrazom, intonovať, vysvetľovali sme si aký význam má v prednese pauza, neočakávaný moment, stupňovanie, emócie, tempo, rytmus, dynamika a pokúšali sa prebraté témy aplikovať do prednesu. Taktiež sme sa venovali okrajovo mimoslovným prostriedkom. Škoda len, že riaditelia nepúšťajú svojich slovenčinárov na celé dvojdňové školenie, ono totiž má svoj význam, keď tam človek sedí celé dva dni. Myslím si, že ak pedagóg neabsolvuje celé školenie, neodnesie si z neho plnú skúsenosť.
Ďakujem však všetkým tým, ktorí bolí ochotní venovať sa umeleckému prednesu tak dlho, ako bolo treba. Teším sa, že sme v skupine komunikovali, smiali sa, ochutnávali umelecké slovo a umenie vôbec, že sa zúčastnení pýtali a snáď sa niečo aj dozvedeli. Prajem im, aby dané vedomosti čo najviac zúžitkovali.
Ďakujem organizátorom, že vytvárajú podmienky pre tvorbu a pochopenie umeleckého prednesu, že sa mu dlhodobo venujú so zápalom a myslím si, že po štyroch rokoch je cítiť u tých, ktorí sa zúčastňujú školenia pravidelne značné zmeny. Verím, že vo svojej naozaj veľmi potrebnej práci zušľachťovania našich pedagógov nielen slovenského jazyka budú pokračovať aj naďalej.
Držím im palce!
Mgr. art. Renata Jurčová
odborná pracovníčka pre umelecký prednes
Postrehy účastníkov:
dodáme
Podtatranské osvetové stredisko v Poprade ďakuje všetkým účastníkom za plnohodnotné 2 dni, veríme, že sa čoskoro uvidíme na ďalších podujatiach pripravených POS Poprad.
INFORMÁCIE O TEXTOCH, ODPORÚČANIACH PRE UMELECKÝ PREDNES TU
Zuzana Barilová, foto Dano Hlinka
z finančných zdrojov podporil Fond na podporu umenia