37. ročník – 24. – 26. máj 2013
Organizátori Podtatranské osvetové stredisko Poprad, obec Červený Kláštor, mesto Spišská Stará Ves, n.o. Cyprian Červený Kláštor a Ľubovnianske osvetové stredisko v Starej Ľubovni pripravili aj tohto roku pre milovníkov tradičnej kultúry v Zamagurí zaujímavý program. K tradičným a osvedčeným sa snažia divákov prilákať i novými programami. Tak to bolo i v predposledný májový víkend 24. – 26., keď sa v malebnom prostredí Pieninského národného parku pod majestátnymi Troma korunami stretli vyznávači tohto druhu umenia. Okrem tradičných programov sa organizátori boria i s tradičným problémom ZFS – počasím. Aj tento ročník patril k tým upršaným a studeným.
Program začal tradičnou živou pozvánkou domácich detských folklórnych súborov v obciach Zamaguria . Pokračoval v Spišskej Starej Vsi , kde aj tu museli z dôvodu zlého počasia odvolať plánovaný sprievod a tak po uctení si pamiatky Starovestského rodáka Š. L. Kostelničáka pokračoval program v kultúrnom dome úvodnou pozvánkou ZFS. V programe sa okrem domácej Maguranky predstavili i víťazi minuloročnej súťaže Pieninská ozvena a hosť folklórny kolektív Hajduki z Vyšných Lapšov, súbor spolku Slovákov v Poľsku. Piatkový večer pokračoval v amfiteátri červeného Kláštora vystúpením hudobnej legendy spevákom Petrom Nagyom a skupiny Indigo. Po technických problémoch s elektrickou energiou a technikou, mokrým terénom a výdatným dažďom, sa po viac ako hodine podarilo s menšími problémami uskutočniť plánovaný program. Do neskorých večerných hodín sa preniesol i záverečný koncert skupiny Triton z Trenčína.
Sobotňajšie ráno poznačené chladným a daždivým počasím odradilo divákov od úvodných programov druhého dňa slávností, ktoré začali tradičným trhom remesiel. Predstavilo sa 13 remeselníkov z celého Slovenska, medzi ktorými sa nachádzal i majster Juraj Šerík z Kysúc so svojim drôteným srdcom, ktoré rezonovalo v skoro všetkých ostatných programoch slávností.
Tradičný splav bol ovplyvnený zlým a studeným počasím asi najviac. Aj preto sa väčšina súborov bála znehodnotiť svoje kroje v nestabilnom a studenom počasí a absentovali tento splav. Počasie ovplyvnilo i jednu z noviniek slávností prehliadku krojov zo Zamaguria. Školička tanca pre málo záujemcov s a zrušila tiež. Sobotňajšie doobedie najviac poznačilo realizáciu programov. Po splave, ktorý sa v oklieštenej podobe, za účasti menšieho počtu kolektívov a hostí predsa len uskutočnil sa umúdrilo a programy pokračovali podľa rozpisu.
Otvárací program Stretnutie pod Troma korunami v réžii Ladislava Bačinského bol venovaný spomienke 1150 výročia príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na Slovensko, otvoreniu Dni tradičnej kultúry na Slovensku a prezentácii drotárskeho umenia v projekte Srdce pre Slovensko. V tomto programe sa okrem všetkých domácich kolektívov Maguranka, Frankovčan, Osturňanka, predstavili aj súbory Magurák z Kežmarku, Vagonár Stará škola z Popradu, Barvinok z Kamienky a príjemným oživením bolo vystúpenie hosťa súboru Baraulinska Krynička z Bieloruska. Režisér v plnej miere využil pestrosť a rôznorodosť kolektívov a pripravil dramaturgický vyrovnaný otvárací program festivalu.
Nočný program folklórneho súboru Vagonár z Poprade SPIŠ bol dôstojným vyvrcholením sobotňajšieho dňa festivalu. Premočený areál pripravil najnevhodnejšie podmienky na jeho realizáciu, ale všetci účinkujúci napriek tomu vynaložili nesmierne úsilie na prekonanie tejto najväčšej prekážky organizátorov podujatia. Škoda, že organizátori nemysleli i na túto variantu a neboli pripravení na premočený terén, ktorý všetkým účinkujúcim pripravili nesmierne ťažkosti. Aj napriek týmto problémom programy pokračovali.
Nedeľňajší program pokračoval sv. omšou, ktorú celebroval Mgr.,Ing. Marián Kuffa,Dr.h.c , trhom remesiel a detským programom zostaveným z programových čísiel domácich súborov Pieniny a Rovinka zo Spišskej Starej Vsi, Furmanček z Malej Frankovej, Osturňáčik z Osturne, víťaza krajskej súťaže DFS v Raslaviciach DFS Maguráčik z Kežmarku a hosťa DFS Jaworinky z Krempách – súbor spolku Slovákov Poľsku.
Napriek úsiliu vedúcich počasie ovplyvnilo i tento program hlavne čo do počtu divákov. Aj tu hŕstku, ktorá si prišla pozrieť program, rozohnal lejak, ktorý sa spustil v jeho úvode a pretrval skoro do samého konca. Aj deti preukázali, že napriek nepriazni počasia vedia sa vypnúť k tanečným výkonom. Napriek všetkému úsiliu je vidieť markantný rozdiel v činnosti domácich súborov a hosti. Organizátori by sa mali zamyslieť či nie je na škody nevyužiť potenciál detského folklórneho hnutia, ktorý je v našom regióne na propagáciu tradičnej kultúry i počas Zamagurských folklórnych slávností. Naše kolektívy patria k špičke detského folklóru na Slovensku , čo každoročne potvrdzujú svojimi výsledkami na krajských a celoštátnych súťažiach a prehliadkach. Toto potvrdil i tohtoročný účastník detského programu DFS Maguráčik, keď získal na celoštátnom festivale DFS v Likavke umiestnenie v Zlatom pásme a Cenu za interpretáciu ľudovej hudby. V predchádzajúcich rokoch to okrem Maguráčika boli i ďalšie kolektívy: Letnička, Venček a Jánošíček a Štrbianček.
Záverečný program pokračoval už síce bez dažďa, ale v zablátenom priestore pre účinkujúcich a divákov privádzal účinkujúcich a hlavne ich vedúcich do zúfalstva zo strachu o kroje, nástroje a rekvizity.
Program „Folklórne potulky Slovenskom“ nadväzoval na projekt Srdce pre Slovensko, s ktorým pomyselne prechádzali účinkujúci jednotlivými regiónmi Slovenska. Zo Ždiaru reprezentovanú Kežmarskou Magurou, cez Spišskú Maguru do Zamaguria /Maguranka a Frankovčan/, potulky pokračovali pod Kečeru do Jakubian /FSk Jakubany s Jakubianskou svadbou, s ktorou úspešne vystúpili na celoštátnej prehliadke skupín v minulom roku/, pokračovali na región Šariša /Maguranka s humorným pásmom „Fľaška špi“ a Magura so Šarišskou polkou/, zašli na rovinatý Zemplín v podobe Čardáša v podaní Maguranky a Magury, presunuli sa naspäť na Spiš, ktorý zastupoval krajanský súbor z Poľských Krempách Zelený Javor. Zo Spiša putovali cez Horehronie na Podpoľanie /Podpoliansky čardáš v podaní Magury /, kde ukončilo svoju púť vystúpením súboru Očovan z Očovej.
Záverečný program potvrdil, že tradičná kultúra má svoje opodstatnenie v našej spoločnosti, že ani nepriaznivé počasie nenaruší krásu tradičnej kultúry, ktorá neustále vnáša pocit krásy a hrdosti.
Je však potrebné pouvažovať nad tým, či nepripraviť zmeny, ktoré by priniesli ďalšie oživenie festivalu. Festival začal stagnovať a reakcie divákov i propagonistov tomu nasvedčujú. Kritizujú hlavne zázemie, ktoré nebolo pripravené tak, aby mohli dôstojne reprezentovať tradičné umenie, ktoré ťažko a s veľkými úsilím pripravujú a ponúkajú širokej verejnosti. Kritizujú starý a nepohodlný amfiteáter, ktorý už niekoľko desaťročí neprešiel žiadnou renováciou /až na úpravu pódia/, sťažovali sa na parkovacie možnosti autobusov /šoféri nechceli cúvať na cestu k pódiu, báli sa že si zničia autobusy/, nebol človek, ktorý by usmerňoval a riadil dopravu a autobusy s účinkujúcimi, ktoré slúžia ako šatne pre nich a pod./.
Večným problémom je prívod el. energie. Je nutné zvážiť množstvo stánkov odoberajúcich el. energiu, aby sa technici nemohli vyhovárať na zlý stav elektrickej siete a pod.
Veľká kritika sa vniesla i do radov organizátorov ohľadom výberu účinkujúcich kolektívov. Vždy účinkujú tie isté kolektívy a po všetky dni!
Je potrebné zvážiť výber kolektívov. Toto ovplyvňuje množstvo finančných prostriedkov na ich účinkovanie. Z doterajšej praxe vieme, že výška finančných prostriedkov na programy je veľmi obmedzená a preto dramaturgická rada pristúpila k najlacnejšiemu variantu výberu kolektívov. Ten, ale znamená výber iba domácich kolektívov, ktoré však musia mať zabezpečené základné podmienky a to dopravu a stravu /toto je premietnuté i ich honorároch/. Výšku prostriedkov ovplyvňujú i skúšky programov, pretože núti organizátorov pozývať účinkujúcich na skorší príchod čo predražuje prepravné náklady.
To je iba pár postrehov, ktoré pripomenuli niektorí aktéri festivalu. V minulosti boli Zamagurské folklórne slávnosti vrcholným podujatím tradičnej kultúry v podtatranskom regióne. Účinkovali na nich skupiny, súbory a jednotlivci, ktorí reprezentovali región na rôznych prehliadkach a súťažiach. V súčasnej dobe okrem deti /výber jedného, alebo dvoch kolektívov/ sa tento jav nepreniesol do žiadnych iných programov festivalu.
Folklórne skupiny v regióne pracujú iba sporadicky a nedosahujú výsledky, ktoré by ich oprávňovali na účinkovanie v programoch ZFS, ale oni právom kritizujú organizátorov, prečo však vždy účinkujú tí istí účinkujúci!
Je potrebné zamyslieť sa, kam chceme, aby Zamagurské folklórne slávnosti mali smerovať!
Juraj Švedlár
odborný pracovník na úseku folklóru