Zamagurské folklórne slávnosti 2021

18. júna 2021

Situácia v roku 2021 nepriala kultúrnym podujatiam a naše slávnosti neboli výnimkou.
My sme však našli spôsob ako sa tohto roku pripomenúť a ponúknuť Vám atmosféru festivalu, ktorú sme však museli komunikovať prostredníctvom online priestoru.

Napriek tejto netradičnej forme konania 44. ročníka, sme nesmierne radi, že si naši online diváci našli v ponúknutom programe niečo, čo zaujalo a tretí júnový víkend „klikali“ na naše odkazy a linky, ktoré sme zdieľali prostredníctvom webovej stránky, sociálnych sietí Facebook a Instagram, nášho youtube kanálu a prostredníctvom TV vysielania.

HUDOBNÝ ODKAZ

Pôsobnosť hudobno-nástrojových zoskupení možno v minulosti na Zamagurí a na hornom Spiši sledovať v rámci rómskych komunít obcí Haligovce, Veľká Lesná, Malá a Veľká Franková, Toporec, Výborná, Holumnica, Slovenská Ves a mesta Spišská St. Ves. Hudobné vystúpenia troch kapiel, ktoré pôsobia v regióne a ktorých členovia nadviazali na hudobnú tradíciu ich predkov.
Vystúpenia kapiel boli nahrávané v amfiteátri –KÚPELE ČERVENÝ KLÁŠTOR Smerdžonka

ÚČINKOVALI: Ľudová hudba Vladimíra Raca, Kapela pod vedením Jirka Pompu, Rómska cimbálová hudba Liptákovci

STRETNUTIE POD TROMA KORUNAMI

Prostredníctvom online a tv vysielania sme Vás preniesli rovno pred amfiteáter Kúpeľov Smerdžonka v Červenom Kláštore. Z pohodlia svojich domovov ste si mohli vychutnať vystúpenia folklórnych kolektívov, tanečných zoskupení, speváckych skupín, kapiel a sólistov tanečníkov.
Vystúpenia boli nahrávané v amfiteátri – KÚPELE ČERVENÝ KLÁŠTOR Smerdžonka

ÚČINKOVALI: Tanečná skupina Bardfa z Bardejova, Folklórny súbor Vrchovina zo Starej Ľubovne, Goroli z Lendaku, Juhaska reguľa z Levočských vrchov, Ľudová hudba Magura z Kežmarku, Stoličnoho džyvky z Veľkého Lipníka s kapelou Fajta, Detský folklórny súbor Tancovadlo z Piešťan, sólisti tanečníci: Veronika Vaľková a Róbert Sabol, Alexandra Ružbacká a Miroslav Beck, sprievodná kapela: Filip Žiga, Matúš Ondruš, Matúš Lizák, Marek Reznický

VIKTOR MAJERIK

Prednáška o živote Viktora Majerika – etnografa, folkloristu, osvetára, učiteľa a kronikára.
Viktor Majerik celý svoj život zasvätil výskumu hmotnej a duchovnej kultúry Zamaguria. Je autorom mnohých etnografických článkov s touto tematikou, spoluautorom viacerých regionálnych monografií, ako aj autorom a spoluautorom rozprávkových kníh. Odborne spolupracoval na desiatkach filmových projektoch (napr. s režisérom Martinom Slivkom). Dlhé roky písal kroniky pre mesto Spišská Stará Ves a viaceré zamagurské obce. Bol zakladateľom, umeleckým vedúcim a choreografom niekoľkých folklórnych súborov na Zamagurí, tiež spoluzakladateľ Zamagurských folklórnych slávnosti. V roku 1980 mu minister kultúry Miroslav Válek udelil vyznamenanie Zaslúžilý pracovník kultúry a v roku 2008 mesto Spišská Stará Ves najvyššie vyznamenanie in memoriam Za významné tvorivé výsledky v oblasti kultúry.

PREDNÁŠALA: Mgr. Ingrid Majeriková

PREDNÁŠKA

ĽUDOVÝ ODEV V LENDAKU

Pestrosť v obliekaní a množstvo variantov odevných súčastí nebolo v Lendaku nijakou zvláštnosťou. Nosili a priberali to, čo vyhovovalo ich umeleckému vkusu a čo charakterizovala praktickosť. Hlavnou zložkou tohto programu je fotografická dokumentácia niektorých variantov obliekania sa v minulosti v Lendaku. V rámci online diskusie sme predstavili výsledné fotografie a pomenovali jednotlivé odevné súčasti. Rozprávali sme sa aj o príležitostiach nosenia konkrétneho variantu.

Diskutovali: Alexandra Bachledová a hostia Mária Majerčáková a Marek Majerčák z Lendaku
Fotograf: Vladimír Ambróz
Ľudový odev: Folklórny súbor Magura
Pózujúci: Tamara Zimová, Laura Purschová, Lucia Janiglošová, Mátúš Lizák, Ján Lizák, Marek Reznický
Spolupráca pri odievaní: Mária Majerčáková

perly, mašľička, kosuľka, ľajbik, kydeľ, fartuch, pas/snorky, kapce

hustecka, perly, poska, ľajbik, kydeľ, fartuch z hatlasu, pos/snorky, boty

perly, poska, ľajbik zdobený ovieskami, kydeľ – hrube z ľaľijami, pantľiky, fartuch, topánočky

kikľok, hustecka, perly, kurtka, kydeľ, fartuch, pos/snorky, kapce

kapeľus, kosuľa, pôrtky, serdok, špinka, topánky

mascok, kosuľa, špinka, pôrtky, päťprackový opasok, kuľa, bľancare

baretka, konfekčná košeľa, vlnený sveter, sako – gierok, pôrtky, topánky

konka a viňec, pantľiky, perly, dlugo kosuľa, ľajbik, kydeľ, fartuch, boty, ôbrus

kikľok, hustecka, dlugo kosuľa, ľajbik, kydeľ, pantľiky, fartuch, pos/snorky, boty

konka, perly, poska, ľajbik, kydeľ, biely fartuch, hustecka, boty

okrongly cepiec, hustecka, corno kurtka, corny kydeľ, corny fartuch, topánky

okrongly cepiec, hustecka, kurtka, rozbigľovaný kydeľ, rozbigľovaný fartuch, ľendacke topanky

zimné mesiace

TRH REMESIEL

Znalosť materiálov, pestovanie surovín, ich spracovanie a neskoršie úsilie ozdobovať ich dali základ remeslám a ľudovoumeleckej výrobe. Človek tvoril, vyrábal, produkoval a táto činnosť ostáva v rukách ľudovoumeleckých výrobcov a remeselníkov dodnes.

František Bednár – DREVENÉ VÝROBKY
Miesto: Spišská Belá
V mojej dielni, ktorá sa nachádza v Spišskej Belej vyrábam výrobky z dreva určené pre deti. Spracúvam dreviny, ktoré sa nachádzajú okolo nás, napr. Čerešňa, Orech, Borovica, Jelša,… Povrchová úprava sa dosahuje jemným brúsením a napúšťaním prírodnými olejmi (ľanový, olivový). Výrobky sú vysokej kvality. Mojim cieľom je udržať symbiózu medzi novou a starou metódou spracovania dreva a tak ju približovať mladým a dospelým a pripomenúť akú energiu nám dáva príroda.

Stanislav Dunčko – DROTÁRSTVO
Miesto: Levoča
Venuje sa drotárskej výrobe. Spolupracuje s ÚĽUV-om. Jeho tvorba zahŕňa klasické výrobky z drôtu, vešiačiky, košíky, ktoré sa vyznačujú čistými líniami a dokonalým technologickým spracovaním. Zúčastnil sa na Dňoch majstrov ÚĽUV-u 2008, pravidelne na EĽRO Kežmarok, ZFS v Červenom Kláštore, na mnohých ďalších folklórnych festivaloch a prezentáciách slovenskej tradičnej remeselnej práce na Slovensku, v zahraničí.

Peter Garaj – VÝROBA VALAŠIEK
Miesto: Štrba
Peter Garaj sa približne 50 rokov venoval výrobe valašiek. K jeho záľubám patrí aj výroba miniatúr náčinia, nástrojov a vozov, ktoré nesmeli v minulosti chýbať na gazdovskom dvore. Peter Garaj je aj dlhoročný zberateľ remeselných výrobkov. Jeho zbierku tvoria výrobky od 28 remeselníkov. Valašky, ktoré vyrábal sú roztrúsené po celom svete. Niekoľkokrát vystavoval aj v múzeách. Výrobe sa venoval počas zimných mesiacov. Vyrábal 12 typov valašiek, medzi ktorými je aj jeho najobľúbenejšia – Liptovská.

Štefan Girga – GARBIARSTVO
Miesto: Lendak
K remeslu som sa dostal úplnou náhodou. Chcel som si kúpiť bič, ale stále som to nejako odkladal. Pozeral som si na internete nejaké biče a zrazu som sa dostal k videu ako sa robí bič. Tak som kontaktoval majstra, ktorý bol na tom videu a spýtal som sa ho, či by má nezaučil. Odpoveď bola, aby som došiel na lekciu. Tak som teda šiel a popri teórií sme uplietli aj bič. A tak ma to začalo baviť. Robím to iba vo voľnom čase ako koníček. Venujem sa tomu už štvrtý rok. Najviac ma poteší ak sa moje výrobky páčia zákazníkom a kupujú si ich ako darček pre svojich blízkych. Je to dosť namáhavá práca, ale odmenou je výsledok. Moje práce som prezentoval na tvLUX v relácii Fatal (farnosť má talent) a v RTVS v relácii Slovensko v obrazoch.

František a Marta Grichovci – REZBÁRSTVO
Miesto: Spišská Belá
Začínali sme ešte pred 20 rokmi, keď sa náš syn začal učiť za stolára. Po vyučení ho tá práca nebavila, tak sme chceli využiť stroje a začali sme vyrábať drobné suveníry. Začalo nás to baviť a dnes sa tým aj živíme. Chodíme po celom Slovensku na rôzne jarmoky a festivaly, ako Východná, Detva, Banská Bystrica – Radvanský jarmok a pod. Vyrábame ojedinelí druh výrobkov a snažíme sa robiť hlavne také výrobky, ktoré nik nevyrába. S manželkou sa dopĺňame a práca nás baví. Naše výrobky poznajú aj v zahraničí.

Monika Kerkešová – DEKORAČNÁ KERAMIKA
Miesto: Nová Lesná
Už od mala som mala radosť z tvorenia a výtvarné schopnosti, ktoré som rozvíjala v ĽŠU. Keď som raz mala možnosť vyrobiť si niečo z hliny, veľmi ma to oslovilo a od vtedy sa tomu venujem. Je to moja záľuba, vášeň a svoje nápady premieňam na malé dielka. Každý výrobok je jedinečný a robený z láskou. Zúčastnila som sa viacerých jarmokov: Keramické trhy v Pezinku, Zamagurské slávnosti, trhy v Púchove, Spišskej Novej Vsi, EĽRO v Kežmarku, v N. Targu.

Ľubomír Kopčák – REZBÁRSTVO A SÚSTRUŽNÍCTVO
Miesto: Betlanovce
Vyrábam rôzne výrobky z dreva, kovu a kože (fujary, píšťaly, rôzne misy, svietniky, úžitkové a ozdobné predmety, drobné kuchynské náradie, kožené pastierske biče, vyrezávané reliéfy, dosky pod trofeje a pod.) Rezbárstvu a práci s drevom sa venujem od detstva ako samouk. Ako 12 ročný som mal svoje výrobky prvý krát na výstave. Od vtedy som absolvoval mnoho ďalších výstav, či už počas školského štúdia, vojenčiny až doposiaľ a to nie len na Slovensku (Levoča, Sp. Nová Ves, Trebišov, Sečovce, Smižany, Markušovce, Detva), ale aj v Maďarsku (Vásárosnamény) a Poľsku (Nowy Targ). Svoje výrobky prezentujem na rôznych jarmokoch, dni mesta a folklórnych slávnostiach (Dni mesta SNV, EĽRO – Kežmarok, Karpatské remeslá Levoča, Radvanský jarmok Banská Bystrica, FS Detva, FS Liptovská Teplička, FS Smižany, FS Poráč, FS Červený Kláštor, FS Spišské Podhradie, jarmok Stará Ľubovňa, Krompachy, Košice, Prešov a v ďalších mestách a obciach na Slovensku. Zo zahraničných to bolo hlavne Nemecko, Taliansko – Piacenza, Ferriere, kde som reprezentoval mesto Levoča a Poľsko – Nowy Targ, Stary Sacz, Nowy Sacz, Krosno, Kunov. Fujary a píšťaly som začal vyrábať v r. 1978. Sú to ladené nástroje. Zúčastnil som sa tri krát súťaže INSTRUMENTUM EXCELLENS v Detve. Moje fujary a píšťaly majú záujemci v rôznych krajinách napr. Nórsko, USA, Izrael, Japonsko, Moskva, Anglicko, Poľsko. Svoje remeslo som prezentoval aj v rôznych regionálnych novinách a publikáciách, aj v rôznych regionálnych televíziách, v slovenskom rozhlase a naposledy v tomto roku v českej televízii v magazíne Objektív.

ZTE P940A10, Product Development Dept.VIII developed

Občianske združenie Korálky – KERAMIKA
Miesto: Poprad
Občianske združenie Korálky je zriadené pri Špeciálnej základnej škole v Poprade. Naša škola vzdeláva detí s mentálnym postihnutím, viacnásobne postihnuté deti, deti s autizmom a deti s inými druhmi postihnutia. Občianske združenie Korálky zameriava svoju činnosť na pomoc deťom so špeciálnymi potrebami, zvyšovanie úrovne vyučovania a výchovy detí. Svoj voľný čas deti a žiaci majú možnosť tráviť v rôznych záujmových krúžkoch v ŠK a CVČ, kde rozvíjajú svoje zručností a schopnosti , obohacujú svoju emocionálnu, estetickú stránku. Vyjadrujú tak svoje potreby a pocity. Svoje práce a výrobky potom vystavujú a tešia sa z úspechov svojich prác.

Ján Michalko – VÝROBA ČRPÁKOV, REZBÁRSTVO
Miesto: Štrba
Ján Michalko sa približne 40 rokov venuje výrobe črpákov, obrazov a práci s drevom. Svoje výrobky prezentuje na slávnostiach a trhoch. Vyrába aj na zákazku a remeslu sa venuje počas zimných mesiacov.

Mária Polkablová – BÁBIKY ZO ŠÚPOLIA
Miesto: Poráč
Materiál: prírodné pletivá. Samouk. Výrobe šúpoľových bábik sa venuje od roku 2004. Postup výroby si osvojila štúdiom literatúry a časopisov. Od roku 2008 spolupracuje s ÚĽUV-om.

Anton Suchý – VÝROBA ČRPÁKOV
Miesto: Svit
Anton Suchý je dôchodca. Črpáky začal vyrábať sám od seba, vždy sa mu to páčilo a má vzťah k folklóru a k prírode. Obrábanie materiálu mu nerobí problém. Svoje výrobky, ale aj samotnú výrobu prezentuje na rôznych slávnostiach po okolí. Jeho čerpáky zdobí približne 25 – 30 figúrok (inšpirácia z lesa). Pri výrobe nepoužíva kov a výrobe sa venuje počas zimných mesiacov.

Martin Šabľa – BRAŠNÁRSTVO, REMENÁRSTVO
Miesto: Hôrka pri Poprade
Ručné spracovanie kože ,výroba kožených odevných súčastí a galantérie na objednávku, neštandardné umelecké využitie kože v interiéri
Autor hovorí: Začalo to prvým zhliadnutím filmu „Rok na dedine“ v roku 1967. (Nie Rock :), aj keď si dodnes myslím, že rokenrol v Amerike je subkultúrou slovenských ľudových tancov a piesní, ktoré tam priniesla masívna emigrácia slovenských vysťahovalcov do USA /do roku 1920 takmer 500.000/ a práve po roku 1920 sa rokenrol začal zľahka segregovať od amerického blues a jazz. ( mimochodom tiež produktov násilne importovaného obyvateľstva čiernej pleti, tento druh je však poznačený spleenom na rozdiel od energickej a dynamickej hudobnej skladby rokenrolu -Slováci šli za vidinou lepšej budúcnosti s energiou a vervou nám vlastnou.), ale späť k remeslu. Nádherné kroje, herecké výkony, hudba a réžia K. L. Zachara a Martina Ťapáka si navždy získali dušu malého Martina. Chlap, ktorý mal na sebe krásny vybíjaný 4 či 5 prackový remeň pôsobil majestátne a sebavedomo. K tomu sa samozrejme neskôr pridal Bielikov Jánošik a mágia bola dokonaná. Myšlienka mať, vlastniť a nosiť takýto remeň bola prvým magickým momentom môjho života, celkom nezávislým od neskorších nánosov Platóna, Aristotela či Sokrata. Stopy remeselnej výroby som objavoval aj u môjho starého otca Martina Adlera, ktorý síce prežil významnú časť svojho života ako banský strelmajster v podtatranských baniach, ale jeho mladosť vysoko v horách Bihorskej župy bola spojená s nevyhnutnosť zvládnuť každé remeslo potrebné pre gazdovstvo na samotárskych lazoch. Odlieval zvonce, vyrábal krpce, drevený riad či drevené hrady a náradie pre poľnohospodárstvo. Pri ňom som pochopil, že okrem rozumu máme aj ruky a spojením týchto inštrumentom dokážeme vyrobiť veci, ktoré môžu byť spojením troch významov „utilitas – firmitas – venustas“ – (užitočný – pevný – krásny). Toto bolo pravidlo, ktorého sa držím už 40 rokov pri remenárskom remesle. Vynaložená energia a dôslednosť sa mi vracia v podobe úsmevu a spokojnosti majiteľov mojich výrobkov, ktorých vlastne stretnem len raz v živote ako zákazníkov, pretože ak sa o výrobok dobre starajú, tak sa z neho stane dedičný predmet.

Pavol Želonka – REZBÁRSTVO
Miesto: Lechnica
Dôvodom môjho záujmu o ľudovoumeleckú činnosť je moja vášeň pre prácu s drevom a čarokrásne prostredie našej malebnej dedinky Lechnica, jej nádherného okolia a každodenný pohľad na panorámu Troch Korún, to všetko vo mne vyvoláva spomienky na predkov, ktorý tu žili a tvorili. Keďže sa mi vždy páčili umelecké výtvory z dreva v podobe sošiek alebo obrazov, tak som sa rozhodol, že sa pokúsim niečo vytvoriť sám a zakúpil som si malú sadu rezbárskych dlát a pustil som sa s veľkou chuťou, no hlavne zo zvedavosťou, či to zvládnem. Ako sa hovorí, nikto učený z neba nespadol, tak aj u mňa zo začiatku to bolo s chybami, ktoré sa postupne odstraňovali praxou. Prvým mojim malým dielom bola soška Panny Márie, obrazy s pastierskou tematikou, rôzne zvieracie motívy, hory a salaše, podložky pod parožie a pod. Rezbárstvo je moja záľuba a zároveň si ňou vypĺňam čas na dôchodku, v podstate je to pre mňa vynikajúci relax od stresujúcej a uponáhľanej doby. Čo sa týka mojej tvorby, tak tá je zameraná na folklór, pastiersku tematiku, ale taktiež náboženské motívy. Vyrábam aj podľa želania záujemcu napr. rodinné erby, obecné erby, konkrétne som vyrobil erb našej obce Lechnica a erb obce Červený Kláštor. Tieto erby sa nachádzajú na obecných úradoch. Vytvoril som pohybliví betlehem, ktorý vystavujem počas vianočných sviatkov. Taktiež som vytvoril sochu patróna našej obce sv. Jodoka, ktorá je umiestnená v areáli pri kostole a včelí úľ nášmu duchovnému otcovi .Ďalšia moja vytvorená socha mnícha, sa nachádza v kúpeľnom areáli Červený Kláštor – Smerdžonka. Pravidelne vystavujem na ZFS, stretnutí goralov v Pieninách, Vystavoval som na Štrbskom Plese, v Novej Lesnej a Poľsku na viacerých miestach. Moje umelecké výrobky sa nachádzajú v USA,VB, Izraeli, Holandsku, Francúzsku, Rakúsku, Čechách, Taliansku. V Nemecku mám veľa výrobkov a jeden z majiteľov ma osobne navštívil a zvykneme si písať na sviatky. V decembri 2016 som dostal Čestné uznanie, za propagáciu a šírenie dobrého mena obce Lechnica, od starostu obce Jozefa Musalu.

Z ARCHÍVU

„Bolo snahou nás všetkých, ktorí sme slávnosti pripravovali, vytvoriť vám také prostredie, aby ste sa u nás cítili ako doma, aby ste sa k nám radi vracali.“ príhovor Jozefa Budziňáka (spoluzakladateľa) k 1. ročníku slávnosti v roku 1977

Zamagurské folklórne slávnosti v Červenom Kláštore
Tri Koruny vypínajúce sa nad Dunajcom, kraj za Magurou na hraničnom severe Spiša, miesto plné tajuplnej histórie kartuziánov, Soľnej cesty s jantárovým nádychom , nekonečná zeleň Pieninského národného parku, možno aj toto boli dôvody pre vznik folklórneho festivalu s názvom Zamagurské folklórne slávnosti. Zamagurské folklórne slávnosti ožili v roku 1976 ako regionálne slávnosti. Organizátorom bolo Okresné osvetové stredisko / dnešné Podtatranské osvetové stredisko / v Poprade a nadšení funkcionári v Spišských Hanušovciach. Nultý ročník mal úspech a tak sa začali chystať aj ďalšie. Do dnešného dňa ich je presne 44. Prvé dva ročníky sa uskutočnili v areáli základnej školy v Spišských Hanušovciach. V roku 1978 sa postavilo pódium na novom mieste priamo pod Troma Korunami. Od svojho začiatku festival hostil okrem folklórnych súborov, skupín, ľudových hudieb a ďalších interpretov, domácich aj zahraničných, aj významné osobnosti vtedajšieho spoločenského života. Nechýbal národný umelec Jozef Króner, Oldo Hlaváček, aj herečky Magda Paveleková, Oľga Šalagová, fujarista Tibor Koblíček, ľudový rozprávač Ďuri Štachytka, speváčka Darina Laštiaková a mnohí ďalší… Viac v našich archívnych záznamoch. Príjemné spomínanie!

VIRTUÁLNA VÝSTAVA
V rámci našej virtuálnej výstavy si môžete pozrieť väčšinu programových a propagačných plagátov k jednotlivým ročníkom Zamagurských folklórnych slávnosti.

PROGRAMOVÉ BULLETINY
1978, 1979, 1982, 1985, 1986, 1990, 1997, 2007, 2017, 2021